"Autorské dokumenty alebo umelecké hrané filmy nemajú šancu vzniknúť bez verejných peňazí a podpory verejnoprávnej televízie. A nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Bez podpory Audiovizuálneho fondu by sa slovenské filmy nakrúcať vôbec nemohli,“ zdôraznil Marko Škop. Režisér dokumentov Iné svety, Osadné a producent oceňovaných filmov Slepé lásky či Zázrak.
Kvalitný scenár niečo stojí
"Film je zo všetkých foriem umeleckých výpovedí najdrahší. Presnejšie, najdrahší je jeho vývoj a výroba. Vývoj dokumentu stojí približne 20-tisíc eur, vývoj hraného filmu podstatne viac, najmenej 50-tisíc eur,“ spresnil Marko Škop. V reči obyčajných smrteľníkov treba pod vývojom filmu rozumieť vytvorenie kvalitného scenára, nájdenie lokácií, kde sa bude nakrúcať, sformovanie filmového štábu a hereckého obsadenia. Autorský projekt s rozpočtom nad 500-tisíc eur sa podľa neho zo slovenských zdrojov zaplatiť nedá. Hľadať treba zahraničných producentov. "Ak máte vo filme pár záberov mora, peniaze z Chorvátska by ste získali podstatne ľahšie, ako keď sa váš príbeh pri mori neodohráva,“ povedal Škop, striedavo žijúci a tvoriaci v Chorvátsku a na Slovensku.
Jednou z možností získania peňazí pre koprodukčný film je fond Rady Európy Eurimages. "V Česku existuje napríklad aj Filmová nadácia RWE – energie českého filmu, ktorý každoročne investuje 4 milióny českých korún do 4 filmov,“ spomenul úspešný režisér mladšej strednej generácie.
Úspešní pomoc od štátu nepotrebujú
"V pop music je to iné. Ak máte úspech, nič od štátu nepotrebujete. Naša kapela Hex si sama vydáva albumy, sami si pripravujeme ich grafiku, sami si organizujeme koncertné turné, v podstate všetko si robíme sami. Od štátu sme nikdy nič nežiadali. Sme taká drobná investičná skupina,“ s úsmevom vysvetlil Tomáš Yxo Dohňanský. Horšie sú na tom mladé začínajúce kapely. Známa tvár totiž ľahšie otvára dvere i peňaženky prípadných partnerov. "Štát by mal viac investovať do podpory nezávislej kultúry,“ spomenul člen skupiny Hex.
Hoci cédečiek sa predáva stále menej a menej, aj mnohé ďalšie slovenské kapely sa osamostatňujú od hudobných vydavateľstiev. Dnes napokon nie je problém natočiť album hoci aj v obývačke.
"Na Slovensku sa písaním uživia len dve autorky. A ešte autori detektívneho žánru a trileru, iní nie,“ skonštatoval Michal Hvorecký. Prezradil, že na živobytie si zarába prekladmi kníh či divadelných hier z nemčiny aj učením tvorivého písania. O grant na vydanie knihy ako autor požiadať nemôže, je to len možnosť pre vydavateľa.
"Vydať knihu dnes nie je ťažké. Ťažké je predať ju,“ pomenoval najväčší problém knižnej kultúry v súčasnosti. Aj knižný obchod sa prispôsobil veľmi tvrdým podmienkam. Nielen vo veľkých nákupných centrách sa za "dobré miesto“ platí. Aj v kníhkupectve – a všetko je zmluvne podchytené.
Hoci Hvorecký je meno, ktoré má už dávno cveng, turné s novou knihou si organizuje sám. A najčastejšie za vlastné. "V nemeckom vydavateľstve, ktoré vydáva moje knihy v nemčine, sú dve dámy len na organizovanie turné spisovateľov, prezentujúcich svoje novinky,“ povedal spisovateľ. V našich vydavateľstvách už niet redaktorov a pomaly už ani korektorov,“ dodal Hvorecký, podľa ktorého slovenskí politici dodnes nepochopili potenciál kultúry pre biznis. "V Rakúsku je v kultúre zamestnaný každý desiaty človek, využívajú tam potenciál miesta aj miestnej komunity.“
