Balaďa najskôr študoval fotografiu na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, neskôr v rokoch 1954 – 1959 vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na pražskej FAMU. Jeho pedagógmi tu boli Václav Krška, Václav Wasserman aj Karel Zeman.
Po škole pôsobil v rokoch 1959 – 1961 ako režisér v Československej televízii Bratislava. Tu v jeho réžii vzniklo niekoľko televíznych inscenácií, rovnako ako televízny film Smrť sa volá Engelchen (1960). Táto Balaďova adaptácia Mňačkovho rovnomenného románu býva označovaná aj za prvý slovenský televízny film a podľa Dejín slovenskej kinematografie snímka „otvorila možnosti pre tvorivé filmové činy v televízii“ na Slovensku. Pre televíziu nakrútil koncom 60. rokov aj adaptácie Troch gaštanových koní Margity Figuli či Dámy Františka Švantnera. Od roku 1961 pôsobil v Československom armádnom filme (ČAF).
Za jeho najlepší film býva označovaná Archa bláznov (1970/1990), ktorú nakrútil v Česku. „Prepis Čechovovej prózy Pavilón č. 5 ponúkol krutú, ironicko-šialenú víziu, ktorá sa väčšmi podobala Jakubiskovej rozvíchrenej dramaturgii než čomukoľvek z českej produkcie,“ píše o Arche bláznov Václav Macek v Dejinách slovenskej kinematografie a Balaďovu snímku zároveň označuje za jeden z najlepších českých filmov.
K divákom sa však Balaďov kinodebut dostal až s dvadsaťročným oneskorením. „Výroba snímky bola po nástupe normalizačného vedenia Československého filmu zastavená, nedokončený materiál uzavretý do trezoru a režisér ako ,ultrapravicový živel' roku 1970 vyhodený z ČAF a postihnutý zákazom tvorby pre film aj televíziu,“ píše na stránkach projektu Zlatá šedesáta filmový kritik Jan Lukeš. Práce na snímke dokončili až po revolúcii a film mal premiéru v Karlových Varoch v roku 1990.
Po zákaze práce vo filme sa Balaďa venoval divadlu, pôsobil vo viacerých divadlách v Čechách a na Morave. Príležitostne sa dostal k práci pre televíziu. Nakrútil napríklad drámu Oči plné snehu (1984), trojdielny tv film Biela voči oblohe (1986), rozprávku O živej vode, na ktorej spolupracoval s výtvarníčkou Ester Krumbachovou či televízny seriál Najväčší z Pierotov (1990). V rokoch 1993 – 1995 pôsobil ako šéf činohry divadla v Olomouci a bol dlhoročným kmeňovým režisérom Mestského divadla v Zlíne.
