„To, čo ľudí desí dnes, je rovnaké ako včera. Všetko to vychádza z Červenej čiapočky. Z detstva,“ uviedol majster filmového napätia v rozhovore pre BBC. Aj v detstve londýnskeho rodáka bolo niekoľko zážitkov, ktoré mohli jeho tvorbu ovplyvniť. Spomínal napríklad na to, ako ho otec poslal na policajnú stanicu so žiadosťou, aby ho na chvíľu za trest šupli za mreže. Alfredovi sa táto skúsenosť vôbec nepáčila. A v jeho filmoch sa dá objaviť viacero postáv, ktoré boli nespravodlivo potrestané alebo sa omylom dostali do nepriaznivej situácie.
K filmu sa Hitchcock dostal začiatkom 20. rokov minulého storočia ako tvorca titulkov. Neskôr sa uplatnil aj v oblasti výpravy a pri písaní scenárov. Skúšal to aj s réžiou. Ale snímku Number 13 nemohol pre nedostatok peňazí dokončiť. Prvým samostatným režijným počinom Alfreda Hitchcocka sa tak stala Záhrada rozkoše z roku 1925.
Potom už nakrúcal jeden film za druhým. A v roku 1939 odišiel ako úspešný britský režisér do Spojených štátov amerických. Pracoval tam aj s hereckými hviezdami ako Cary Grant, Grace Kellyová, James Stewart či Ingrid Bergmanová.
Pre jeho snímky je príznačné tajomstvo, strach, skryté zákutia ľudskej duše. „Ľudí priťahujú záhady. Pretože aj život je jedna veľká záhada,“ povedal režisér. Keď však pracoval s napätím a strachom, divákom nerád ponúkal všetko hneď a vcelku. Chcel, aby sa hrôza tvorila hlavne v ich mysli. A metódu, ktorú používal, nazval pure cinema – čistý film. Staval obrazy z viacerých kúskov a prirovnal to k práci maliara, ktorý mieša rôzne farby, aby na plátne zachytil zlo.
Hitchcock jednoducho vedel divákov spracovať. V Psychu z roku 1960 im ponúkol šokujúcu scénu vraždy v sprche, ktorou sa film ani zďaleka nekončil. Diváci už v ňom síce nič brutálnejšie nevideli, ale napriek tomu sa nemohli zbaviť neznesiteľného vnútorného napätia.
Svoje filmy však v spoločnosti divákov nepozeral. Keď sa ho pýtali, či mu nechýba ich jačanie, odpovedal, že nie. „Ja ich počujem, už keď film robím.“
Hitchcock si filmy vedel do detailu predstaviť už v štádiu písania. Keď bol hotový scenár, zábava sa pre neho končila. „Nakrúcanie je melancholické. V scenári je snímka dokonalá. Pri jej nakrúcaní stratíte 40 percent z pôvodnej koncepcie,“ vysvetlil v rozhovore s filmovým kritikom Rogerom Ebertom.
Hitchcock bol známy aj svojím zmyslom pre humor. Nakrútil napríklad vydarenú čiernu komédiu Problémy s Harrym a do svojich filmov sa zvyčajne nejakým vtipným spôsobom aj obsadil. Úsmevné sú tiež jeho výroky. V jednom nazval hercov dobytkom, a keď mu to neskôr pripomínali, ohradil sa. „To by som nikdy nepovedal. Pravdepodobne som povedal, že s hercami treba zaobchádzať ako s dobytkom.“
Hitchcock bol päť ráz nominovaný na Oscara za réžiu, ale sošky nezískal. Rok pred jeho smrťou ho americký filmový inštitút ocenil za celoživotné dielo a na ceremoniáli vtedy prehovoril aj francúzsky režisér Francois Truffaut. „V Amerike ho rešpektujete, pretože nakrúca milostné scény, akoby šlo o vraždu. My ho rešpektujeme preto, lebo nakrúca scény vrážd, akoby boli milostné,“ uviedol Truffaut, ktorý je aj autorom knihy rozhovorov s Hitchcockom.
„Keď som začínal, myslel som si, že Hitchcock je fantastický azda preto, lebo váži viac ako 100 kíl. Začal som teda viac jesť. Niečo som pribral, ale nefungovalo to. Uvedomil som si, že musím nájsť inú cestu, ako porozumieť jeho géniu. Hitchcockovo tajomstvo je tajomstvom kinematografie ako takej. Ľudia hovoria, že film je dobrý vtedy, ak divákom poskytne potešenie. Nesúhlasím. V naozaj dobrom filme možno medzi obrazmi čítať režisérove pocity alebo radosť, ktorú mal pri jeho tvorení,“ dodal Truffaut.
Alfred Hitchcock zomrel 29. apríla 1980 v kalifornskom Bel Air. Mal 80 rokov.
