„Od dvanástich rokov som chcela byť herečka. Stále sa cítim ako 12-ročná a každý nový film, ktorý urobím, vnímam ako svoj prvý.“ Tie slová patria Sophii Loren. Talianskej filmovej legende, ktorá bude mať zajtra 75 rokov.
Neverí na šťastie
Na prvý pohľad sa zdá, že jej v kariére išlo všetko ako po masle. Bola pekná a mala pätnásť rokov, keď stretla producenta Carla Pontiho. Bolo to vlastne osudové stretnutie. Pontiho mladá krásavica, vtedy ešte Sofia Scicoloneová, zaujala. Prišiel teda s návrhom, že by jej mohol pomôcť rozbehnúť filmovú kariéru.
V rozhovore s publicistom Douglasom Thompsonom však Loren ozrejmila, čo je v pozadí jej úspechu. „Neverím na šťastie. Je to o chcení mať svoju cenu. Chcela som ju dokonca aj ako dievča z chudobnej rodiny, ktorého matka nebola vydatá. Nechcela som, aby mi ju získali iní. Za to, čo som dosiahla, som sama zaplatila. Nielen peniazmi, ale aj trápením a bolesťou.“
Herečka vyrastala v mestečku Pozzuoli neďaleko Neapola, ktoré bolo počas vojny terčom častého bombardovania. Na toto obdobie si spomenula, keď sa pripravovala na úlohu vo filmovej dráme z obdobia vojny Vrchárka. „Špeciálne som si pripomínala svoju matku, jej obavy, zhovievavosť, obetovanie sa. A zvlášť spôsob, akým nás chránila pred ranami vojny.“
Vrchárku nakrútila v roku 1960. To už mala za sebou desaťročie strávené pri filme. A počas neho na plátne využila aj ženské zbrane. Začalo sa o nej hovoriť ako o sexsymbole.
Prišla aj do Teplíc
„Nehanbím sa za svoje začiatky spojené s holým zadkom. Brala som to z tej zábavnejšej stránky. A vedela som, že je to príprava na to, čo by som chcela robiť neskôr. Nemôžete byť sexsymbolom celý život. V istom momente si musíte vybrať úlohy, ktoré vás posunú ďalej. A to som urobila pri Vrchárke. Mala som vtedy 25 rokov a hrala som matku 13-ročnej dcéry. Tým som sa presadila ako herečka a potom som dostávala pekné úlohy,“ cituje Sophiu Loren stránka dougiethompson.com.
Vrchárku nakrútil uznávaný Vittorio De Sica. „Režisér, o ktorom sa hovorilo, že v jeho prítomnosti hrajú aj psy a mačky lepšie ako u ostatných,“ s nadhľadom poznamenal viceprezident Art Film Festu Peter Hledík. Ten stretol Sophiu Loren práve na festivale v Trenčianskych Tepliciach. V roku 1999 si tam prevzala cenu Hercova misia.
„Vrchárka bol mimoriadny film. Hlavne pre silu príbehu a postavu milujúcej talianskej matky v podaní Lorenovej,“ myslí si Hledík. „Osud vdovy Cesiry a jej dcéry Rosetty vyvrcholí v poslednej štvrťhodine filmu. Dodnes si tú scénu pamätám takmer záber po zábere. Vôbec som si neuvedomoval herectvo na plátne, ale cítil som všetko, čo prežívala matka v tej brutálnej a absurdnej situácii,“ dodal.
Podľa Hledíka bola Vrchárka najväčšia herecká príležitosť Sophie Loren. A americká filmová akadémia ocenila jej výkon Oscarom.
Vrchárku produkoval Carlo Ponti, v tom čase už herečkin manžel. Hoci nie celkom. Vzali sa v roku 1957, ale talianske úrady nechceli uznať Pontiho rozvod s predchádzajúcou ženou. Jeho nové manželstvo bolo anulované. Dvojica sa opäť zosobášila až v roku 1966. Už ako francúzski občania. Žili spolu až do Pontiho smrti v roku 2007 a mali spolu dvoch synov – Carla a Edoarda.
Doma nebola herečkou
Na rodinu Sophia Loren často upozorňovala ako na zásadný prvok svojho života. „Ako matka je veľkorysá a zároveň prísna,“ povedal o nej syn Edoardo, ktorý je režisérom a s matkou nakrútil v roku 2002 film Medzi cudzincami.
„Obaja rodičia nechali mňa aj môjho brata ísť za vlastnými snami. Ich práca a zanietenosť boli vzorové. Doma však matka nebola nikdy herečkou, ktorú označovali za sexsymbol. Bola to jednoducho mama. A podľa mňa to bola najväčšia túžba jej života – byť matkou,“ povedal Edoardo Ponti Larrymu Kingovi.
Sophia Loren má na konte takmer stovku filmov. Presadila sa v európskych aj amerických projektoch, účinkovala po boku Caryho Granta, Gregoryho Pecka, Marlona Branda, Franka Sinatru, Marcella Mastroianniho či Paula Newmana. A spolupracovala s režisérmi ako Vittorio De Sica, Charles Chaplin, Robert Altman alebo Ettore Scola.
Tvrdila pritom, že už keď v mladosti snívala o herectve, nelákala ju sláva, šperky a drahé autá. Priťahovalo ju to, čo súvisí s prácou herca. A nie to, čo za to herec dostáva. Uznaním však isto nepohrdne.
„Po celý čas v Trenčianskych Tepliciach som mal pocit, že sa veľmi kontroluje a ani nevníma, čo sa okolo nej deje. Ale opak bol pravdou. Citlivo vnímala prostredie, správala sa profesionálne a suverénne, iba pod tým všetkým akoby ešte zostal kúsok 15-ročného dievčatka z Pozzuoli neďaleko Neapola, ktoré sa stalo kráľovnou krásy a stretlo Carla Pontiho,“ spomenul si Peter Hledík. „Nakoniec v jej slovách, ktoré často opakuje je to cítiť: My herci sme po celý život ako deti. Bojíme sa, či sa raz nestane, že na náš film nikto nepríde. Vždy nás dojíma potlesk,“ uzavrel.
Z filmov Sophie Loren
Čierna orchidea (1958)
Viac ako príbeh lásky. Je to príbeh života! Hlásal slogan amerického filmu režiséra Martina Ritta. Loren si tu zahrala kvetinárku a vdovu po slávnom gangstrovi, ktorá spoločne s ďalším vdovcom, v podaní Anthonyho Quinna, hľadá lásku. Za film získala Sophia Loren svoju prvú a jedinú cenu pre najlepšiu herečku na festivale v Benátkach. Neskôr jej v Benátkach spoločne s Warrenom Beattym a Andrzejom Wajdom udelili aj Zlatého leva za celoživotné dielo.
Vrchárka (1960)
Priekopník talianskeho neorealizmu Vittorio de Sica obsadil Sophiu Loren do jej životnej úlohy vdovy Cesiry vo Vrchárke. V príbehu z obdobia druhej svetovej vojny jej sekunduje Jean Paul Belmondo. „Odkedy som spravila tento film, stala som sa skutočnou herečkou, nie len sexsymbolom. Bol to prvý dôležitý film mojej kariéry. Celkom zmenil môj profesionálny život,“ povedala Loren. Postavu si zopakovala aj o tridsať rokov neskôr v rovnomennej televíznej adaptácii.
Včera, dnes a zajtra (1963)
Tri poviedky a šesť odlišných úloh pre Sophiu Loren a jej častého hereckého partnera Marcella Mastroianniho ponúkla komédia Vittoria De Sicu Včera, dnes a zajtra. Loren tu stvárnila pouličnú predavačku, dámu z lepšej spoločnosti aj prostitútku. Film získal Oscara pre najlepšiu cudzojazyčnú snímku a v tejto kategórii porazil aj slávnu japonskú Piesočnú ženu. S Mastroiannim sa Loren stretla aj v mnohých ďalších filmoch, poslednýkrát v snímke Roberta Altmana Pret-a-porter z roku 1994.
Grófka z Hongkongu (1967)
Romantická komédia Grófka z Hongkongu bola posledným a zároveň prvým farebným filmom, ktorý režíroval Charlie Chaplin. Loren si tu zahrala ruskú grófku Natašu. Pokúša sa o útek na lodi z Hongkongu, kde ju nútili k prostitúcii. Pri úteku si vynucuje pomoc od boháča Ogdena (Marlon Brando), v ktorého kajute načierno cestuje. Podľa viacerých internetových zdrojov sa počas nakrúcania Brando a Chaplin nemohli vystáť a do oka si Brando nepadol ani so Sophiou Lorenovou.
Nine (2009)
Vo filme, ktorý vzniká podľa rovnomenného broadwayského muzikálu inšpirovaného slávnym filmom Federica Felliniho 8 a 1/2 si Sophia Loren zahrá matku hlavnej postavy, štyridsiatnika Guida (Daniel Day Lewis), režiséra, ktorý sa ocitá v kríze stredného veku. Okrem Sophie Loren v snímke režiséra Roba Marshalla zažiaria Nicole Kidmanová, Penélope Cruzová či Marion Cotillardová. Americkú premiéru má film naplánovanú na koniec novembra.
