Roman Polanski študoval na filmovej škole v Lodži, ktorú navštevovalo viacero významných režisérov. Dajú sa nájsť spojitosti medzi prvými filmami Polanského a tvorbou jeho poľských kolegov? V čom bol, naopak, od počiatku osobitý?
Je tu podobnosť medzi tvorbou Polanského a tvorbou niektorých poľských režisérov patriacich k takzvanej tretej vlne poľskej kinematografie. Výraznejšie je to pri diele Jerzyho Skolimowského, ktorý bol trochu mladší, a Jerzyho Klubu. S oboma Polanski zároveň spolupracoval. V súvislosti so surrealizmom existuje prepojenie medzi Polanským a Wojciechom Hasom. Jedinečnosť Polanského práce vyplýva z toho, že nebol silno zakorenený v poľskej kultúre a histórii. Bol teda univerzálny. Samozrejme, to dopomohlo jeho kariére na Západe.
Polanski neskôr nakrúcal vo viacerých krajinách – vo Francúzsku, Veľkej Británii, v USA. Ako ovplyvnili tieto rôznorodé kultúry jeho tvorbu?
Áno, nakrúcal filmy zasadené do špecifických krajín, ako napríklad Čínsku štvrť odohrávajúcu sa v Spojených štátoch amerických. Ale aj tak si myslím, že vždy robil svojské diela, nehľadiac na to, kde žil.
Vnímate jeho tvorbu ako vyrovnaný sled filmov s jasne čitateľným rukopisom alebo ako rad zlomov a pokusov o hľadanie nového výrazu a nových tém?
Oboje. Zjednocujúcimi znakmi jeho filmov sú špecifická práca so žánrom, predovšetkým s road movie a komédiou, a náklonnosť k surrelaizmu a k absurdizmu.
Ktoré motívy sa v jeho filmoch objavujú najčastejšie?
Je to motív cestovania a všetkého, čo sa s tým spája. Ďalším trvalým motívom je zápas o nadvládu.
Ktoré z Polanského filmov najviac odrážajú niektoré z jeho životných skúseností?
Samozrejme, že je to Pianista. Ale za osobný považujem aj Polanského film Macbeth.
