Dve tváre jednej hviezdy
Jeho tvár verejnosť poznala najmä v kombinácii so širokým úsmevom. Sám sa však netajil tým, že sa v súkromí až tak často radovať nedokáže. Williamsa roky trápili hlboké depresie, ktorých možnou príčinou a zároveň aj dôsledkom bolo nadmerné užívanie alkoholu a iných návykových látok. S nebezpečnými zlozvykmi začal, tak ako mnohí z jeho kolegov, ešte v začiatkoch svojej hviezdnej kariéry. No pred narodením prvého syna v roku 1983 podľa vlastných slov s bujarými večierkami sekol. Túžba napiť sa ho zase dobehla až po dvadsiatich rokoch abstinencie, počas nakrúcania trileru Insomnia (2002) na Aljaške, kde vraj prepadol samote a úzkosti z prepracovania.
Hercovi nechýbala sebakritika a v rozhovoroch sa o svojich neduhoch neraz rozhovoril aj sám od seba. „Prvý týždeň recidívy si klamete, že dokážete prestať, ale potom sa začne brániť vaše telo a presvedčí vás – nie, prestaneš neskôr. A tak trvá ďalšie tri roky, kým naozaj prestanete,“ zveril sa pred štyrmi rokmi redaktorovi Guardianu.
Novinári či moderátori, ktorí s ním mali tú česť prísť do osobného kontaktu, neraz hovorili o dvoch diametrálne odlišných Robinoch Williamsoch – ten pred kamerou chrlil vtip za vtipom, rozprával až omračujúcou rýchlosťou a ustavične striedal komické akcenty a štylizácie. Ten druhý, v zákulisí, hovoril pokojným barytónom, z ktorého akoby stále vyžarovala hlboká ľútosť a žiaľ.
Duch, pestúnka aj lekár
Nebolo to tak vždy. V 70. rokoch minulého storočia, keď si ho široké publikum po prvý raz obľúbilo ako mimozemšťana v sitkome Mork a Mindy, vraj pôsobil Williams v súkromí rovnako entuziasticky a uvoľnene ako v žiare reflektorov. Sympatický a dobrosrdečný rodák z Chicaga sa pomerne rýchlo vypracoval zo standupovej hviezdičky na hollywoodske Á-čko vďaka snímkam Dobré ráno Vietnam (1987), Spolok mŕtvych básnikov (1989) a Kráľ rybár (1991), za ktoré si vyslúžil tri nominácie na Oscara. Trofej konečne získal v roku 1998 vďaka snímke Dobrý Will Hunting. Stvárnil v nej vedľajšiu rolu terapeuta, ktorý sa pri stretnutiach s geniálnym, no nešťastným mladíkom pokúša vyrovnať aj s vlastnou stratou milovanej manželky.
Hlasové úlohy v animovaných filmoch, ktoré dnes už bežne obsadzujú prvotriedne hviezdy, za svoju prestíž taktiež vďačia práve Williamsovi. Strhujúcim stvárnením Džina v Disneyho Aladdinovi 1992) spôsobil takú senzáciu, že porota Zlatých glóbusov sa preň rozhodla vytvoriť špeciálne ocenenie.
Hoci Williams už od začiatku preukazoval mimoriadne univerzálny talent, jeho najväčšou doménou sa čoskoro stali rodinné komédie. V Jackovi (1996) režiséra Francisa Forda Coppolu stvárnil malého chlapca uväzneného v dospelom tele, vo Flubberovi (1997) roztržitého vedeckého génia a v Jumanji (1995) zase muža, ktorý bol takmer tridsať rokov uväznený v dobrodružnej hre. Majster imitácií sa preslávil aj v koži starej pestúnky vo filme Otec v sukni (1992) – správa o plánovanom nakrúcaní jeho pokračovania potešila Williamsových fanúšikov ešte v apríli tohto roka, z projektu však teraz, pochopiteľne, nič nebude.
Trápil ho herecký neúspech?
Kým diváci ho v odľahčenej komediálnej polohe zbožňovali, kritika tejto časti jeho filmografie vždy naklonená nebola. Mnohé z jeho komédií označila za gýčovo sentimentálne či kŕčovité a napokon aj sám Williams priznal, že filmy ako Doktor Flajster (1998) alebo Starí psi (2009) nakrútil, len aby rodine zaplatili účty. K najoceňovanejším filmom jeho kariéry, naopak, patrili drámy ako Expres foto (2002), alebo Čas prebudenia (1990), kde jeho výkon v spojení s kolegom Robertom De Nirom kritici neváhali označiť za herecký koncert.
V slovenských kinách sme ho naposledy mohli vidieť vlani na jar v komédii Veľká svadba alebo na začiatku tohto roka vo vedľajšej úlohe životopisnej drámy Komorník. V decembri do kín príde tretí film fantasy série Noc v múzeu, v ktorej si Williams tiež zahral.
V posledných mesiacoch sa chopil tiež stále bežnejšieho trendu návratu hollywoodskych hviezd na televízne obrazovky – v seriáli The Crazy Ones stvárnil nonkonformného riaditeľa reklamnej agentúry po boku Sarah Michelle Gellarovej, ktorá si zahrala jeho dcéru. Šou, ktorá stála takmer výlučne na Williamsových gagoch, však televízna spoločnosť CBS po odvysielaní prvej série stopla. Aj táto skutočnosť podnietila špekulácie, že hercovi k rozhodnutiu ukončiť svoj život dopomohol neúspech v profesionálnom živote.
Matka Tereza komédií
Svoj neraz až naivne láskavý humor rozdával Williams miliónom divákov po celom svete. No trápenie, ktoré v sebe nosil, s ním prežívali len jeho najbližší. Otec dvoch synov a jednej dcéry bol v súčasnosti po tretíkrát ženatý, s grafickou dizajnérkou Susan Schneiderovou sa zosobášili len pred troma rokmi. „Stratila som svojho manžela a najlepšieho priateľa, zatiaľ čo svet stratil jedného zo svojich najmilovanejších umelcov a najkrajších ľudských bytostí,“ odkázala verejnosti zdrvená vdova a zároveň poprosila médiá o rešpektovanie súkromia jej rodiny v tejto ťažkej chvíli.
„V Amerike zvyknú ľudí po smrti mytologizovať,“ povedal Williams v rozhovore pre Guardian pri príležitosti uvedenia filmu Otec šampión (2010), v ktorom stvárnil otca profitujúceho z úmrtia svojho syna. Že by v prípade jeho samovraždy išlo o snahu stať sa nesmrteľným však veľmi pravdepodobné nie je. Hercov duševný stav sa v posledných rokoch vraj rapídne zhoršoval a hoci jeho blízki popierajú, že by sa opäť zahrával s alkoholom či drogami, správa o jeho návrate do odvykacieho centra patrila k posledným, ktoré na verejnosť o Williamsovom súkromí prenikli.
Aj keď sám seba zachrániť nedokázal, odkaz jeho liečivého humoru a srdečnosti ostáva hmatateľný aj po jeho odchode z tohto sveta. S láskou na neho spomínajú aj desiatky vážne chorých pacientov, s ktorými sa v rámci svojim početných charitatívnych aktivít herec osobne stretol. Jeden z nich pre CNN Robina Williamsa nazval „Matkou Terezou komédií“.
