Pred šiestimi rokmi svetu predstavil film Fahrenheit 9/11, v ktorej hovorí o tragickom dni D – 11. septembri 2001 a o americkej vojne proti terorizmu. Najviac pritom nakladá na chrbát vtedajšiemu prezidentovi Bushovi. Urobil z neho nezodpovednú hlavu krajiny, ktorá prešla zmanipulovanými voľbami a kedysi mala mať obchodné styky s bin Ládinovcami. Mooreov film sa stal najdiskutovanejším projektom roka. A mal aj nevídané tržby – po celom svete zarobil viac ako 220 miliónov dolárov. Z hľadiska tržieb to bol najúspešnejší dokument všetkých čias.
Fahrenheit 9/11 rozpálil aj divákov na festivale v Cannes. Moore sa posťažoval, že spoločnosť Disney odmietla jeho snímku v Spojených štátoch distribuovať. A po projekcii filmu sa dočkal jedného z najdlhších potleskov v histórii festivalu. Predsedom poroty v Cannes bol vtedy americký režisér Quentin Tarantino a Moore si napokon odniesol najvyššie ocenenie – Zlatú palmu.
Rozhodnutie poroty nebolo politicky motivované, vysvetľoval Tarantino. Mnohí si však mysleli opak. A sám Moore vyjadril nádej, že Fahrenheit 9/11 pomôže odstrániť Busha z Bieleho domu. V roku 2004 sa totiž v USA konali prezidentské voľby. Bush v tom čase na adresu Moorea poznamenal: „Sme v slobodnej krajine, takže môže slobodne hovoriť, čo chce. Neoceňujem to však, nepáči sa mi to.“ Bush napokon voľby vyhral. O niekoľko mesiacov neskôr mu však za jeho „účinkovanie“ vo filme Fahrenheit 9/11 udelili posmešnú cenu Zlatá malina pre najhoršieho herca.
Michael Moore kritizoval Bushovu politiku už pred filmom Fahrenheit 9/11. Keď si v roku 2003 preberal Oscara za najlepší dokument, ktorým bol titul Bowling for Columbine, v ďakovnej reči vyhlásil, že Bush sa stal prezidentom na základe fiktívnych volebných výsledkov. A že tento prezident posiela Američanov do vojny pre fiktívne dôvody. „Hanba vám,“ zvolal vtedy. A Bushovi nič nedaroval ani v najnovšej snímke O kapitalizme s láskou.
