Ako by ste charakterizovali príbeh filmu Hadewijch?
Hovorí, čo znamená láska. Je to základný príbeh, príbeh všetkého.
Ako ste do náročnej hlavnej úlohy zapojili mladučkú Julie Sokolowski?
Našiel som ju náhodou a páčila sa mi. Snažil som sa v hercoch nájsť ich schopnosť milovať. A ona ju mala veľkú. Robil som aj kastingy so skutočnými mníškami, ale najviac sa mi pozdávalo obsadiť dievča, ktoré nechcelo byť herečkou a neverilo v Boha.
Vo vašom filme dochádza ku konfrontácii dvoch náboženstiev. Je to dnes jedna zo zásadných tém?
Všetky druhy náboženstva sú archaické formy niečoho cudzorodého. Dnes by sa malo duchovno prejavovať prostredníctvom humanizmu, nie cez cirkvi.
Hadewijch nie je film pre masové publikum. Nakoľko je pre vás dôležitá reakcia divákov?
Kašlem na publikum. Pre mňa je najdôležitejší príbeh. Je mi jedno, či naň prídu, alebo neprídu diváci. O veľké skupiny ľudí sa zaujímajú médiá. Mne záleží na reakciách konkrétnych jednotlivcov. Vo Francúzsku sú ešte stále celkom dobré podmienky na vznik filmov. Problém je práve v publiku. Ľudia sú zmätení všetkým tým, čo vidia a počujú. Predvádza sa im priemernosť, takže sú aj oni priemerní. V minulosti boli ľudia ovplyvnení náboženstvom, teraz zase médiami.
Je to dlhodobý jav?
Súvisí to s konzumnou spoločnosťou. Film je vnímaný ako produkt určený na konzum. Keď Američania oslobodili Francúzsko, zostali sme im dlžní, a tak nás zahltili svojimi filmami. Takto im splácame dlh. Médiá sú posadnuté americkými režisérmi a hercami. Tri štvrtiny amerických filmov sú však naozaj zlé. Každý to vie, ale nikto to nepovie. Je to svet postavený na hlavu.
Nechceli by ste nakrútiť americký film?
Teraz pripravujem americký projekt a moje filmy sú v USA distribuované.
Prečo robíte na americkom projekte, keď tamojšia produkcia ovláda trh?
Pretože ľudia chcú vidieť americké filmy.
Takže na divákoch vám záleží.
Keďže určité filmy diváci nenavštevujú, musíte ich nejako prilákať na film, ktorý chcete, aby videli.
