Pomerne čerstvou výnimkou je dráma Nedodržaný sľub, ktorú kiná uviedli vlani. Vznikla s väčšinovým produkčným vkladom Slovenska a nakrútil ju český režisér Jiří Chlumský. Príbeh snímky je vsadený do obdobia slovenského štátu a na pozadí holokaustu odkrýva osudy mladého Žida. Filmu sa síce dajú vyčítať dramaturgické či inscenačné nedostatky, ale jeho príbeh je pozoruhodný. Ide o skutočné vojnové zážitky Martina Petráška, autora knihy, podľa ktorej snímka vznikla.
Obdobie druhej svetovej vojny je kulisou v pokuse o nadčasovú výpoveď tvorcov filmu Rozhovor s nepriateľom z roku 2007, ktorý vznikol na motívy rovnomennej novely Leopolda Laholu. Režisér Patrik Lančarič staval na dvoch hrdinoch – nemeckom vojakovi a zajatom partizánovi, ktorého vojak odmieta zabiť a vedie s ním dlhé rozhovory o bytí, vine, Bohu či nesmrteľnosti. Do toho sú občas vložené zábery zo súčasných ozbrojených konfliktov. Snímku však zaťažuje prevaha slov, filozofická povaha debát, vznešený jazyk postáv a pátos.
Pre slovenskú filmovú reflexiu komunizmu platí to, čo povedal režisér Dušan Hanák. Zatiaľ sme sa nedokázali vyrovnať s nedávnou minulosťou. V posledných rokoch prišla reč na predrevolučné obdobie iba v snímke Muzika. Odohráva sa pred tridsiatimi rokmi, v prostredí so sivými fasádami, otrávenými „teplákovými“ ľuďmi a ostražitými príslušníkmi VB. Režisér Juraj Nvota dobre navodil dobovú atmosféru, v ktorej sa odvíjajú príhody hudobníka Martina, a nakrútil divácky príťažlivý film. Muzika je predovšetkým zábava. Nie je projektovaná ako dôrazná výpoveď, ktorá sa sústreďuje na niektorý z motívov spätých s daným obdobím.
Nvotov film bol v kinách pred dvoma rokmi a odvtedy hraný projekt, ktorý by sa zaoberal obdobím komunizmu, na Slovensku nevznikol. V Českej republike ich nakrútili hneď niekoľko. A práve tento typ snímok dominoval na tohtoročnom udeľovaní Českých levov. Ocenenia si podelili tituly Kawasakiho ruže, 3 sezóny v pekle a najviac ich získal Protektor.
