A v tom prípade by bola tou prvou Legenda o lietajúcom Cypriánovi, ktorá má zajtra distribučnú premiéru. Niektorí o celovečernom debute scenáristky a režisérky Mariany Čengel Solčanskej hovoria ako o veľkofilme. Pojem veľkofilm však môže vyvolať predstavu čohosi, čo vystavuje na obdiv vložené peniaze. Predstavu davových scén, častého striedania prostredí, efektných akcií, postáv, ktoré charakterizujú hrdinské skutky. Cyprián je však z inej rehole.
Skôr než sa hrdina snímky stane mníchom v Červenom kláštore, prežije niekoľko určujúcich udalostí. Sklame sa v láske, príde o dvoch bratov a sám sa stane vrahom. Do kláštora príde napoly mŕtvy, ale mníchom sa ho podarí vyliečiť. Musí sa však ešte vyrovnať so svojím svedomím. So všetkými hriechmi a bolesťami. Spočiatku ho prostredie kláštora dráždi a trvá dlho, kým sa upokojí a prijme pokoru. Lenže minulosť sa z času na čas pripomenie. Aj v podobe nenávideného soka, ktorý tentoraz potrebuje Cypriánovu pomoc.
Duch miesta sa režisérke podarilo zachytiť veľmi dobre. Kláštor je v odľahlých končinách a neprívetivé počasie za múrmi umocňuje azylový charakter miesta s jeho tichou a usporiadanou komunitou. To miesto má príťažlivú obrazovú podobu a atmosférou preniká do diváka ako prostredie vhodné na rozvažovanie aj únik. Nie je problém uveriť, že práve tam sa hrdina dostane k prehodnocovaniu svojho života.
A hrdina je to zaujímavý. Klasický prípad človeka, ktorý narobil veľa chýb, prešiel ťaživými skúsenosťami a pokúsil sa o vnútornú premenu. Vyznenie príbehu je však rozpačité. Možno preto, že tvorcovia odhaľujú hrdinovu minulosť po kúskoch, prostredníctvom krátkych návratov. Diváci tak dostávajú informácie o správaní a charaktere Cypriána pred nástupom do kláštora v zhustených dávkach a názorne, cez tie najvypuklejšie situácie. Dokážu tak pochopiť trápenie hrdinu, ale jeho vnútornú cestu sledujú skôr zvonka a nestávajú sa jej súčasťou. Dokážu porozumieť aj tomu, prečo jeden z mníchov hovorí o smutných a unavených ľuďoch, ale plná účasť na tomto pocite je otázna.
Keď sa Cyprián stane mníchom, režisérka ho umlčí a zdá sa, akoby stíchol aj príbeh. Otvára sa síce väčší priestor pre motívy súvisiace s mladým Michalom a prekladateľom Biblie, ale oba vyzerajú ako núdzové náčrty, ktoré majú vyplniť priestor. Odrazu sa má rozhodnúť o osude postáv, ktoré dovtedy tvorili viac-menej nevýraznú kulisu Cypriánovi. A ten je obklopený prevažne nerozvinutými figúrkami.
Legende o lietajúcom Cypriánovi nemožno uprieť pozoruhodné momenty, tak ako nemožno režisérke uprieť cit pre dobovú atmosféru a odvahu vyrozprávať príbeh, ktorý nestojí na vonkajšom napätí. Chce to však zrejme viac skúseností. Bude zaujímavé sledovať, či sa z Mariany Čengel Solčanskej stane kvalitná rozprávačka príbehov, alebo sa viac prikloní k rozjímavým atmosférickým výpovediam. Jej debut ju ukazuje niekde na polceste. A divákom tak trochu preteká pomedzi prsty.
Hodnotenie Pravdy: 3 z 5 hviezdičiek
Legenda o lietajúcom Cypriánovi / SR, Poľsko 2010 / scenár a réžia: Mariana Čengel Solčanská / hrajú: Marko Igonda, Ivan Romančík, Pawel Malaszynski, Alexander Domogarov, Vladimír Javorský a iní / slovenská kinopremiéra: 29. júla
