Recenzia: Barabáš hľadá stopy Džingischána. Príťažlivo a napínavo

18.09.2010 09:00
Dravce používajú obyvatelia Mongolska na lov...
Dravce používajú obyvatelia Mongolska na lov len osem rokov, potom im dajú voľnosť. Autor:

Keď si chcel najoceňovanejší slovenský režisér Pavol Barabáš oddýchnuť, vybral sa s tromi priateľmi a starším synom Jurajom do Mongolska. K batožine pribalili gumený raft, udice aj ľadovcový výstroj a pustili sa takmer ľudoprázdnou krajinou od západu na východ. Okrem túžby spoznať kus sveta, o ktorom režisérovi priateľ povedal, že tam nič nie je, vybral sa do Mongolska hľadať aj odpovede na svoje otázky. Napríklad akým človekom asi bol Džingischán, keď si dokázal podmaniť obrovský kus Ázie a Európy a vytvoriť najväčšiu ríšu v dejinách...

Dobrodružstvom bolo už len putovanie krajinou, v ktorej nie sú cesty. Šofér Podže však akoby mal kompas v hlave. Dokázal sa dostať z pasce nekonečnej stepi, nástrah kamenných horských stien, jazerných mokradí aj nedozerných pieskov púšte Gobi. Spôsobom jazdy si stará ruská sanitka vyslúžila prezývku šejker. Pohľad na ňu chvíľami vyvoláva úsmev, chvíľami mrazí. Dobrodružstvom je aj jazda na rafte, ktorá vyvoláva na tvárach nomádov úsmev. Oni si krátia vzdialenosti len na koňoch.

Stretnutia s obyvateľmi júrt, ktorých najväčším bohatstvom sú stáda koní, jakov, oviec, kôz či tiav, sú pre cestovateľov príjemným osviežením. Spoznávajú jednoduchý život ľudí, ktorí sú stále na cestách, aj ich najväčšie záľuby – jazdu na koni, zápasenie a pitie vodky Džingischán. Vždy, keď sanitka potrebuje opravu, si cestovatelia urobia výlet, hoci na tretí najvyšší vrch Mongolska.

Po prvý raz vo svojom dokumente pracuje Pavol Barabáš s hranými scénami. Snaží sa v nich zrekonštruovať udalosti, ktoré sa mohli odohrávať pred stáročiami. Dôležité okamihy zo života Džingischána, putovania jeho vojsk a dobývania nových území. Sú to veľkolepé a filmársky atraktívne nakrútené scény, ktoré sa prelínajú s príbehom cestovateľov 21. storočia. Dodávajú putovaniu po krajine, ktorej obyvatelia (okrem Ulanbátaru) žijú v súlade s prírodou tak ako kedysi, hĺbku a filozofický rozmer.

Vo filme Mongolsko – V tieni Džingischána prepojil Pavol Barabáš dobrodružstvá súčasnosti s minulosťou. A ako vždy prináša nádherné aj vzrušujúce obrazy rozmanitej krajiny, ktorá prežila desaťročia červeného teroru. Komunisti vypálili tisíce budhistických kláštorov a zabili tisíce mníchov. Po troch generáciách ožívajú v Mongolsku aj náboženské tradície. Je to film, ktorý rozhodne treba vidieť.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Mongolsko – V tieni Džingischána, Slo­vensko 2010
námet, kamera, réžia: Pavol Barabáš
scenár: Pavol Barabáš, Diana Kacarová/ hudba: Michal Novinski / slovenská kinopremiéra: 16. septembra

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku