Sú to anjeli, ktorí prišli na zem, konkrétne do Prahy, a majú schôdzu o tom, ako budú plniť svoje úlohy. A úlohy sú to veľmi delikátne – anjeli majú ľuďom, ktorí sú ešte zdraví, ale hrozí im náhla smrť, spríjemniť posledné okamihy života na zemi, aby sa im ľahšie umieralo. A pomôcť aj ich blízkym, aby ľahšie stratu znášali. Skrátka, majú skombinovať rôzne osudy. Anjeli sú štyria, dvaja starší, skúsenejší a dvaja mladí. Ich "šéfa“ hrá Marián Labuda, jedného z mladších anjelov stvárnil Vojtěch Dyk. Ten však vyzerá skôr ako čertík – má zježené vlasy, v ktorých ako keby sa skrývali rožky. A aj sa trocha čertíkovsky správa, vyrýva, spochybňuje, pochybuje. Aj o samotnom Bohu. Celá partia je však predovšetkým láskavá, milá a snaží sa splniť svoje poslanie – dať ľuďom šťastie, pokoj.
Príbeh má viac hlavných hrdinov, ktorých osudy sa prepletajú. V knižke sú, samozrejme, plastickejšie vykreslené, prehľadnejšie, tu sa rútia v rýchlych filmových strihoch. Režisérka Alice Nellis dokázala aj v tomto obrazovom kluse aspoň naznačiť neraz zložité vzťahy medzi postavami a filmovou rečou vyjadriť ich problémy, charaktery a históriu. Pomáhala si aj obrázkami na monitoroch tabletov, ktoré používajú jej anjeli. Veľmi filmu pomohla aj skvelá hudba slovenského skladateľa Michala Novinského, ktorá dodala filmu ďalší – možno ozaj anjelský či nebeský – rozmer.
Nellis vôbec hojne čerpá zo Slovenska – Zuzana Kronerová hrá napríklad anjelmi posadnutú kuchárku a rola jej sadla. Novú polohu svojho herectva – láskavý, no manželkou nemilovaný a týraný dobrák – ukázal Boleslav Polívka, ktorý sa vo filme dočká nebeských slastí ešte na poslednú chvíľu, na zemi. Film Anjeli všedného dňa je o otázkach života a smrti, o veciach, s ktorými si ľudský rozum nevie poradiť. Autor predlohy Michal Viewegh sa pokúsil premôcť nemohúcnosť anjelmi, ktorí sú akoby z mäsa a kostí, takže aj záhrobie robia troška domáckejším. Zrejme si týmto príbehom u anjelov strážnych Viewegh šplhol – musela pri ňom stáť v jeho nedávnej chorobe celá úderka, keďže vyzdravel, vracia sa do života a po premiérach a rozhovoroch s novinármi už posedáva v kaviarni ako kedysi.
