Čo vieš o Sovietskom zväze? tak znel názov vtedajších kvízov. Nič, odpovedali by dnes mnohí. Niekto si socialistické Československo spája už len s tou červenou výzdobou a čiernobielou televíziou. Niekto si pamätá oveľa viac. Aj od osobných skúseností s danou dobou závisí, ako bude divák vnímať česko-slovenský film Občiansky preukaz. Režisér Ondřej Trojan bol počas normalizačných 70. rokov tínedžerom a hrdinami jeho trpkej komédie sú pubertiaci rebelujúci práve v oných časoch.
Od červenej k modrej
Je to štvorica kamarátov, ktorých stvárňujú neherci. Preto mená Libor Kovář, Jan Vlček, Jakub Šárka a Matouš Vrba nikomu nič nehovoria. Ich obsadením vstúpil Trojan do rizika, ale dopadlo to veľmi dobre. Príbeh filmu rámcujú dve výrazné udalosti v živote mladíkov – získajú občiansky preukaz a usilujú sa vyhnúť hroziacej vojenčine. Je to cesta od červenej knižky k modrej. Nie je to však dramaticky zovreté rozprávanie, ale skôr reťaz zážitkových epizód, ktorá sa po dvoch hodinách a pätnástich minútach prestane rozširovať. Prvá časť je bohatšia na humor, v tej druhej sa častejšie objavujú frustrujúce skúsenosti, smútok, strach a sklamania.
Petr, Aleš, Venca a Míťa zbožňujú západný bigbít, nosia dlhé vlasy, obliekajú si rifle, „flákajú“ sa po večeroch a popíjajú všetko, čo sa im naskytne. A keď si preberajú občianske preukazy, uštedria príslušníkovi VB bolestivý stisk ruky. Ten si ich neskôr pekne „vychutná“ na policajnej stanici. Takže tu máme prvý typický motív podobných filmov – policajnú buzeráciu. Ďalej je tu udavačstvo, vymáhanie exemplárnych trestov, preoblečení „fízli“, motív emigrácie, radosť z udelenia cestovnej doložky, nákup v Tuzexe, útrapy bežného nákupu, cesta na koncert Plastic People of the Universe… Akoby chceli tvorcovia zábavnou formou ukázať čo najviac režimových príkladov pre generáciu divákov, ktorá socializmus nezažila.
Tajomstvo ustráchanej myši
Táto mozaika sa skladá z priveľkého množstva dielikov. Tu sa objaví postava, ktorá onedlho zmizne, tu sa objaví situácia, ktorá je len strohým konštatovaním. Jeden zážitok strieda iný, aby bola cesta mladých hrdinov pestrá a aby sa na nej priebežne vynárali sprievodné javy režimu. Tvorcovia si zvolili práve optiku dospievajúcich chalanov, ktorí zastupujú inakosť a vzdor voči autoritám, pričom rozprávačom príbehu je Petr. Škoda, že tá optika neprejde zmenami a divák nemá možnosť preskúmať svety dospelákov. Najviac sa mu podarí preniknúť do rodiny Petra. Je to zaujímavý motív – najmä vďaka postave Petrovho otca, ktorý sa javí ako ustráchaná sivá myš, ale napokon prekvapí svojou nejednoznačnosťou. Už táto línia by vystačila na jeden film. Nehovoriac o osudoch rodín ostatných mládencov, ktoré sú len načrtnuté.
Chýba čosi nevídané
Občiansky preukaz nie je príbehom dospelých zástupcov „šedivej väčšiny“, ale najmä reťazou príhod rebelujúcich mladíkov s pubertálnymi výčinmi, protestnými gestami, láskami, kamarátskou súdržnosťou aj životnými fackami. Je to film v mnohom obdivuhodný. Od výborných výkonov hercov (predovšetkým Martina Myšičku) skombinovanými s nehercami, po presvedčivý obraz, ktorý súvisí s kameramanskou prácou Martina Štrbu, ale aj precíznym použitím rekvizít, kostýmov a výberom prostredí. Medzi tým sa ešte nájde dostatok humoru (aj keď občas samoúčelného) a niekoľko výrazných scén, ktoré prekvapia a zasiahnu (ako záchvat hnevu Vencovho brata počas jeho nečakaného príchodu z vojenčiny).
Občiansky preukaz je preto film, ktorý sa oplatí vidieť, ale chýba mu čosi nevídané. Čosi, čo by výraznejšie vybočovalo zo štandardu trpkých komédií odohrávajúcich sa za socializmu.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Občiansky preukaz, ČR, SR 2010
scenár: Petr Jarchovský
réžia: Ondřej Trojan
hrajú: Libor Kovář, Matouš Vrba, Jan Vlček, Jakub Šárka, Aňa Geislerová, Martin Myšička a iní
slovenská kinopremiéra: 10. februára
