Recenzia: Iluzionista - odchádzanie kúzelníkov očami kúzelníka

Tak ako sa z kín vytrácajú klasické kreslené filmy a prenechávajú miesto počítačovo animovaným komédiám v 3D formáte, tak sa v príbehu snímky Iluzionista vytrácajú kúzelníci. Iluzionista je však klasicky dvojrozmerne animovaný film a rozhodne to nie je to jediné, čím sa odlišuje od svojich súčasných konkurentov. Nakrútil ho francúzsky režisér Sylvain Chomet, tvorca celovečerného Tria z Belleville. A tentoraz spracoval nerealizovaný scenár Jacqua Tatiho. Iluzionista je dôkaz, že starí dobrí kúzelníci ešte existujú. Hoci Chomet nemá ani päťdesiat.

27.03.2011 15:00
Záber z filmu Iluzionista. Foto:
Záber z filmu Iluzionista.
debata

Na javisku buráca bigbítová kapela a publikum je vo vytržení. Hrajú jeden prídavok za druhým a v zákulisí zatiaľ postáva starý uhladený pán s neposedným králikom v klobúku. Keď sa konečne dostane na pódium, v hľadisku zostane len starenka s vnukom. Šedivý kúzelník si musí zvyknúť na to, že doba sa mení a praje iným. Po zmene túži aj mladé dievča, ktoré upratuje v hostinci uprostred škótskych vrchov. Keď stretne kúzelníka, vydá sa s ním na cesty. Zakotvia v Edinburghu. Pre dievčinu je to celkom nový svet, do ktorého by rada zapadla. Kúzelník jej v tom pomáha, až napokon sleduje, ako sa mu vzďaľuje.

Kto pozná Trio z Belleville, bude sa v Iluzionistovi cítiť okamžite ako doma, pretože ho obklopí krajina nezameniteľného výtvarného rukopisu Sylvaina Chometa. Na Tatiho a jeho postavu pána Hulota zase odkazuje vzhľad kúzelníka a jeho meno Tatischeff. Tak ako v Triu ani v Iluzionistovi nie sú takmer nijaké slová. Výrazový arzenál postáv je zúžený na pohyb, mimiku a mnohé napovie aj samotný výzor. Diváci zvyknutí na urečnené animované komédie môžu byť v rozpakoch, ale Iluzionistovi slová nechýbajú. Film zostáva komunikatívny a zrozumiteľný aj bez nich. Je to dokonca pridaná hodnota, že sa váha prenáša na obraz.

Iluzionista nie je ten typ „animáku“, ktorý pripomína valiacu sa snehovú guľu nabaľujúcu nové a nové gagy. Obsahuje žartíky, ale nepôsobia ako tučný nápis Smiech prosím!, ktorým by Chomet prudko mával pred publikom. Humorom nemrhá a do sféry toho bláznivého sa ani nepúšťa. Poteší skôr milými drobnosťami, ako keď počas plavby po jazere nakreslí zopár kvapôčok tak, aby vyzerali ako voda v oku kamery.

Chometovo rozprávanie plynie vláčne. Nie je obsedantné, poskytuje priestor na to, aby sa pred divákom rozvinula atmosféra a zvnútornila jeho vnímanie. Pre Chometa má práve atmosféra veľký význam. Modeluje ju elegantnými ťahmi, s dôrazom na nostalgické a melancholické odtiene. Súvisia s tým aj trpezlivé hry s krajinárskymi motívmi, s počasím a svetlom, ktorými vykresľuje premeny mestských ulíc.

Samotný príbeh je jednoduchý a občas trochu zaseknutý. Nenaladených môže tempo filmu odradiť a fanúšikom Chometa môžu chýbať dejové prvky s nádychom originálnej absurdnosti, aké poznajú z Tria z Belleville. Iluzionistovi však k najvyššiemu hodnoteniu pomáha aj trhový kontext. Pretože tá únava z dravých animovaných 3D komédií je už priveľká a ponuka neklesá. Chometov citlivý film tak pôsobí ako solitér, ktorý prináša občerstvujúcu inakosť. Aj v tom je jeho kúzlo.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

Iluzionista, Fran­cúzsko, Veľká Británia 2010
scenár: Sylvain Chomet, Jacques Tati
réžia: Sylvain Chomet
slovenská kinopremiéra: 24. marca

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy