Veľmi ich nevidno
„Ženy v slovenských dejinách veľmi nevidno – možno aj preto, že ich zväčša písali muži. Ženy len málokedy dostali možnosť výraznejšie sa vo svojom odbore prejaviť, realizovať,“ povedala Pravde Zuzana Liová, režisérka pilotného dielu seriálu Prvá, ešte začiatkom roka, keď cyklus po prvý raz predstavili verejnosti. O budúcnosti projektu Liová vtedy ešte hovorila opatrne, dnes je však už jeho vznik istý – prvú štvoricu jeho desiatich štyridsaťminútových častí odvysiela RTVS na prelome rokov, ďalších šesť epizód vznikne v priebehu roka 2015.
Dnešná úvodná časť cyklu Prvá predstaví divákom osudy prvej slovenskej divadelnej režisérky Magdy Husákovej-Lokvencovej. Húževnatá žena, ktorá sa zaslúžila o viaceré slovenské premiéry drám celosvetového významu, ale aj položenie základov divadelného archívu Slovenského národného múzea, by azda rezonovala vo verejnom povedomí silnejšie, ak by sa z nej stala prvá dáma Československa. Jej život sa však skončil skôr, ako sa z jej manžela Gustáva stal prezident, v skutočnosti na jej osud mal zväzok s ním skôr ničivý dosah. Okrem osobných výpovedí tých, ktorí divadelníčku osobne poznali, jej osud na obrazovke ožije tiež vďaka množstvu dobových dokumentov či fotografií aj originálnych animácií Andreja Kolenčíka.
Bojovali šarmom, dôvtipom aj talentom
Druhý diel cyklu odvysiela Dvojka hneď v utorok a v rovnakom čase. Režírovala ho tentoraz Lenka Moravčíková-Chovanec a objektom jej záujmu sa stala fotografka Irena Blühová, ktorá sa v medzivojnovom období oddala zaznamenávaniu sociálnych reálií vtedajšieho slovenského vidieka a jej dielo silne zarezonovalo aj v zahraničí. Tretí diel (opäť v réžii Zuzany Liovej) má premiéru na Dvojke na Nový rok a jeho obsahom bude životný príbeh Hany Gregorovej, spisovateľky a významnej slovenskej bojovníčky za ženské práva, ktorá aj napriek svojej výnimočnosti zostala v dejinách tak trochu zatienená svojím manželom, slávnym prozaikom a dramatikom Jozefom Gregorom Tajovským.
Zatiaľ posledný dokončený diel seriálu o slovenských hrdinkách nakrútil Peter Kerekes a zaoberá sa azda vôbec najmenej známym a pritom najdobrodružnejším osudom z úvodnej štvorice. Osudom trenčianskej rodáčky Beatrix „Trixi“ Čelkovej, ktorá len ako 19-ročná dokázala stvárniť kľúčovú úlohu pri bombardovaní bratislavskej rafinérie Apollo britskými letcami v roku 1944. Šarmantnú blondínku, ktorá sa vďaka svojej kráse a dôvtipu dokázala zachrániť aj po tom, čo ju zatklo gestapo, označili po vojne historici za vôbec najmladšiu špiónku tých čias.