Práve typ morbídneho vzťahu si vybrala ako námet svojho filmu Láska šialená rakúska režisérka Jessica Hausnerová. Režisérka sa narodila 6. októbra 1972 vo Viedni a upozornila na seba najmä filmom Lurdy. Teraz nakrútila film o dvoch ľuďoch, ktorí chcú z lásky spolu zomrieť.
Režisérka sa inšpirovala skutočným osudom nemeckého básnika a dramatika Heinricha von Kleista, ktorý spáchal samovraždu. Podobné osudy sú našťastie zriedkavé, ale vyskytujú sa – romantické duše chcú spolu zomrieť a takto vlastne zvečniť svoj vzťah. Chcú tiež zamedziť tomu, že by vzťah mohol ohroziť všedný život. Básnici, ktorí sú mimoriadne citliví, sa ľahko dostávajú do podobných nálad a môžu nimi ovplyvniť aj svojich vyvolených. Podobne je to aj v tomto filme – obaja aktéri sú umelecké duše, trocha nespokojní v nudnom prostredí jednotvárneho a pomerne chudobného berlínskeho života – aj keď ide o vyššie kruhy. Sú to však obchodníci, stále debatujú o zvýšených daniach a podobných príkoriach, čo zaľúbencov uráža. Oni sa cítia výnimoční a chcú si vytvoriť vlastný svet, urobiť niečo výnimočné – aj za cenu smrti.
S programom spoločného sebazničenia prichádza básnik. Vyberie si síce vydatú, ale umelecky a citovo nevybúrenú mladú mamičku, ktorá sa zaujíma o verše a hudbu. Obalamutí ju svojimi splínmi a zvláštnymi úvahami. Sugestívne jej vykladá, že spoločná smrť je východiskom a skutočným naplnením lásky. Žena má aj dieťa, aj dobrého manžela, ale podľahne vidine adrenalínovej drámy, v ktorej by účinkovala aj ona. Navyše, lekár zistí, že má nevyliečiteľný nádor. Spojí si teda jedno s druhým a povie si, že smrť z lásky je dôstojnejšia a vznešenejšia, lepšie uplatnená, ako keď niekto umrie len tak, prirodzene. Ide teda so svojím milým na opustené miesto v lese a …
Režisérka Hausnerová vytvorila zaujímavý film o Kleistovej dobe. Je to jednak výtvarný bonbónik – obrazy sa striedajú ako leporelo a podobne jednoduchý a pokojný je prejav postáv, hoci ide o otázky života a smrti – a jednak je to psychologická štúdia o tom, ako sa to asi v takej morbídnej láske môže vyvíjať, ako je možné, že si iniciátor nájde aj toho druhého, ktorý by s ním chcel zomrieť. Tento príbeh by mohol byť natočený aj ako horor, ale skúsená režisérka si udržala elegantnú úroveň, až natočila síce mrazivý, ale nijako nie hysterický alebo strašidelný film. Niektorí ho prirovnávajú k filmu Biela stuha, ktorý tiež citlivo umelecky skúma históriu nemeckej mentality. Zvláštna atmosféra filmu zodpovedá zvláštnosti príbehu aj ľudí, ktorí v ňom účinkujú. Je to sonda do intímneho sveta človeka a intímneho zázemia celej Európy.
