Desivý syn, zúfalá matka
Nový film len 25-ročného kanadského filmára sa začína takmer vedecko-fantastickou premisou – predstavte si fiktívnu Kanadu, v ktorej rodičom nezvládnuteľných detí umožnia umiestniť ich bez akéhokoľvek súdneho konania do dlhodobej ústavnej starostlivosti. Trochu desivé, však? Napokon, koľko z nás by možno pri podobných „vymoženostiach“ tvrdo doplatilo na bujarejšiu pubertu? Ak by sa však tento zákon rozhodla využiť matka pätnásťročného Steva, z unáhleného rozhodnutia by sme ju viniť nemohli. Jej ratolesť je síce nesmierne šarmantná, vtipná a inteligentná, svoj temperament však nezvláda až do tej miery, že je pre svoje okolie bezprostrednou hrozbou.
Keď Steva po násilnom incidente vyženú z nápravného zariadenia pre mladistvých, rozhodne sa Diane dať ich spolunažívaniu ďalšiu šancu. Pravda však je, že tak ako Steve nie je žiadny dokonalý syn, ani ona nie je práve učebnicovým príkladom ideálnej matky. Na živobytie si zarába príležitostnými prácami, v každej skrinke ukrýva nejakú tú fľaštičku a väčšinu svojich spoločenských nedostatkov aj po štyridsiatke vyvažuje koketnou minisukňou.
Deň po dni sa ich „talianske“ spolunažívanie rúti ku katastrofe a začína byť jasné, že materinská láska je pre Diane už takmer neúnosným bremenom. Ako čarovným prútikom však prináša krehkú rovnováhu nečakaný hosť – tajomná susedka Kyla, ktorá po traumatickom zážitku stratila sebavedomie, zmysel života aj schopnosť plynulej reči. Ako bývalá učiteľka sa podujme Steva doučovať a odmenou sú jej večerné žúry, pri ktorých zabúda na vlastné trápenie. Do troch rozhodených životov prichádza nádej. Je jej však dosť na to, aby dokázala zázraky?
Ochutnať a precítiť. No stačí to?
Po krátkom poetickom úvode, v ktorom sa vynadívate na dievčenskú figúru hlavnej hrdinky, vás Dolanov film vrhne do svojej nemilosrdnej reality. Odohráva sa na sivom predmestí, kde si každý doma potichu sníva o nových začiatkoch. Pripravte svoje uši na hektolitre nadávok. Vďaka kanadskej francúzštine síce pôsobia oproti americkému „fuckovaniu“ celkom neopočúvane. Pri opakovaných slovných prestrelkách medzi matkou a synom (ťažko povedať, kto z nich má sám so sebou väčšie problémy) však môžu začať vulgarizmy ubíjať. Svoju úlohu však plnia. Rovnako ako ďalšie prvky dolanovsky veľkodušnej štylizácie – napríklad azda až príliš „trefný“ výber hudobného podmazu alebo hojné využívanie „náladových“ scén, ktoré dej nikam neposúvajú. Vo filme Mami! ide v prvom rade o to, aby ste vyhranenú situáciu, ktorá sa vám v realite zrejme úspešne vyhne, dokázali stopercentne precítiť, a to z pohľadu každej z postáv. A tomu zrejme, aj vďaka skvelým hereckým výkonom Anny Dorvalovej, Antoinea-Oliviera Pilona a Suzanne Clémentovej, skutočne neuniknete.
Ešte silnejším zážitkom by však film bol, ak by trval možno aj o tretinu kratšie. Pointa, atmosféra a vlastne aj konečný verdikt sú totiž divákovi pomerne jasné už od začiatku, a tak sa veľká časť zo 139-minútovej snímky stáva len čakaním na to, ako veľmi sa asi veci ešte pokašlú. Toto čakanie rozhodne nie je nudné, no predsa len trochu prázdne. V konaní postáv totiž nedochádza k žiadnemu posunu a najzaujímavejšou sa napokon ukazuje byť zakríknutá Kyla.
Dolan je až mrazivo všímavý pozorovateľ, svoje postavy vám dokáže naservírovať v celej ich kráse aj ohyzdnosti – skrátka v celej ich nahote. To robí aj z Mami! nezabudnuteľnú filmovú skúsenosť, na ktorú si zrejme spomeniete ešte aj po rokoch. Za emočným nábojom štedrého priestoru, ktorý svojej téme venoval, však dejová rovina predsa len pokrivkáva. Už teraz sa však môžeme zvedavo tešiť na to, čo „prírodný úkaz“ Dolan predvedie nabudúce. Mala by to byť dráma o hollywoodskom hercovi, ktorý si tajne dopisuje so svojím detským kolegom a v kinách sa jej možno dočkáme už o rok.
Hodnotenie Pravdy: 4/5
Mami! / Kanada, Francúzsko 2014 / réžia a scenár: Xavier Dolan / hudba: Noia / hrajú: Anne Dorvalová, Antoine-Olivier Pilon, Suzanne Clémentová a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 22. január
