V skutočnosti však westernový (alebo teda možno skôr „easternový“) film Mirage vznikol oveľa bližšie – v koprodukcii Maďarska a Slovenska a tiež za účasti viacerých slovenských hercov. Svetovú premiéru mal počin režiséra Szabolcsa Hajdua na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte, tá slovenská ho čaká už v marci.
V hlavnej úlohe Jarmuschov dvorný herec
Bizarný dej filmovej novinky jedného z najvýraznejších zástupcov mladej maďarskej režisérskej generácie čerpá z poviedky uznávaného literáta Sándora Tara. Jej ústredným hrdinom je africký futbalista Francis, ktorého si vo filme zahral Isaach de Bankolé, dvorný herec kultového Jima Jarmuscha (Noc na Zemi, Ghost dog, Káva a cigarety). Za zrodom snímky Mirage (v maďarskom origináli Délibáb) stojí aj slovenská spoločnosť MPhilms producenta a režiséra Mátyása Priklera. Na zhruba dvojmiliónovom rozpočte filmu sa viac než 144-tisíc eurami podieľal slovenský Audiovizuálny fond a hneď osemčlenné zastúpenie má vo filme aj slovenská herecká obec – objavuje sa v ňom napríklad Attila Mokos či Adam Mihál (ústredný predstaviteľ snímky Môj pes Killer). Na Slovensku sa tiež nakrúcalo niekoľko jeho scén.
Film má za sebou úspešnú festivalovú púť, ktorá sa ešte vlani v septembri začala premiérou v Toronte a pokračovala na plátnach filmových festivalov v Montreale, Clevelande, Štokholme či Haife. Pozornosť mu venovali aj mnohí zahraniční filmoví kritici.
Skromnejšie 12 rokov otrokom?
Recenzent magazínu Variety film napríklad vníma ako zaručené festivalové lákadlo, no má obavy o jeho komerčné uplatnenie. Na portáli Reel Film mu udelili tri zo štyroch hviezdičiek a nazvali ho „podivuhodne hypnotickým“. The Hollywood Reporter v ňom vidí maďarskú poctu Sergiovi Leonemu a portál IonCinema Mirage ho dokonca nazýva nízkorozpočtovou verziou oscarovej snímky 12 rokov otrokom.
Na plátna slovenských kín film Mirage prinesie už 19. marca Asociácia slovenských filmových klubov, ktorá tiež distribuovala aj Hajduov azda vôbec najúspešnejší film Bibliotheque Pascal (2010). Medzinárodné úspechy tento štyridsaťtriročný filmár žal aj so svojimi snímkami Tamara (2004) či Biele ruky (2006). Kritici ho zaraďujú k popredným osobnostiam takzvanej novej vlny maďarskej kinematografie spolu s režisérmi Györgyim Pálfim, Benedekom Fliegaufom či Kornélom Mundruczóom. Podľa samotného Szabolcsa Hajdua však za ich výsadné postavenie na maďarskej filmovej scéne môžu skôr historicko-politické okolnosti, než ich zázračný talent. „Sme vlastne prvá poprevratová generácia, ktorá v Maďarsku dokáže nakrúcať hrané filmy,“ povedal v rozhovore pre portál Cineuropa.
