Previerka charakterov v podaní majstrov sociálnej drámy

Belgické súrodenecké duo je známe okrem silného sociálneho cítenia tiež tým, že pod jeho režisérskym vedením sú herci schopní zo seba vydolovať maximum. Bratia sa počas celej kariéry sústredene venujú reflektovaniu súčasných spoločenských problémov a film Dva dni, jedna noc je jasným vyjadrením ich osobného postoja.

Kto má väčšie právo prežiť?

Sandra sa po chorobe vracia do práce v solárnej elektrárni, no namiesto privítania ju čaká prepustenie. Hlasovanie prebehlo bez jej prítomnosti na základe jasnej rovnice – buď Sandrin ročný plat prerozdelený medzi zamestnancov v podobe prémií, alebo „nepotrebná“ kolegyňa Sandra. Hraničná situácia neprospieva jej nalomenej psychike ani finančnému zázemiu rodiny, ktorá si nemôže dovoliť stratiť jej príjem. Hrdinku vyradili na základe alibistického hlasovania, no nádej na jej záchranu ožíva v momente, keď do hry vstupuje nový faktor – hlasovanie bolo zmanipulované a bude sa opakovať. Sandra má presne jeden víkend na to, aby obišla všetkých 16 kolegov s prosbou o opätovné prehodnotenie ich rozhodnutia. Na svojej „púti“ doluje ľudskosť, tá však podlieha strachu pohlcujúcemu všetko.

Nahliadame do rôznych sociálnych priestorov, každý sa pretĺka, ako môže. S neľahkou finančnou situáciou sú konfrontované všetky postavy, čo ich robí rovnými. Postoje závisia výhradne od toho, koľko skutočného človeka sa v nich skrýva. Dardennovci tvoria pestrú vzorku jednej spoločenskej vrstvy robotníkov z továrne, kuchárov, automechanikov… Jednoduchých malých ľudí, ktorí nechcú veľa, len dôstojne v tichu žiť. Režiséri vystavujú charaktery previerke: Kto bude v danej situácii ľudskejší? Kto má v tomto momente väčšie právo prežiť?

Presnosť v charakteroch i motiváciách

Stredobodom pozornosti je človek. Človek v neľahkej, často hraničnej životnej situácii, nútený rozhodnúť sa. Režiséri sú dôkladní, majú dokonale zmapované životné pomery „nižšej“ strednej vrstvy, kritizujú spoločenské triedy, ktoré diskriminujú a tvoria priepasť medzi nami. Ich obraz sveta sa nevzťahuje len na Belgicko, aj keď sa ich filmy často odohrávajú práve tu. Problematika neschopnosti vymaniť sa z nedostatku a existenciálnej tiaže prítomnej v každodennom žití je aktuálna vo väčšine európskych krajín.

Dardennovci sú konštruktívni, na tému nahliadajú síce kriticky, no snažia sa o pohľad zo všetkých uhlov. Sú presní v charakteroch, situáciách i motiváciách. Ich výraz je zrozumiteľne minimalistický, nabitý prostou emocionalitou. Okamžite si získajú pozornosť diváka, vystihnú jeho naliehavé pocity bez toho, aby sa pošmykli na sentimente. Dej plynie nepredvídateľne, zvraty stoja prevažne na reálnych postojoch postáv. Banalita všednosti nadobúda rozmery zdanlivo neriešiteľných problémov. Filmárom sa darí vytvoriť dokonalú ilúziu skutočnosti.

Raz si hore, potom padáš

Hrdinka filmu je výrazne kladnou postavou. Bojuje proti svojej vôli. Potreba zabezpečiť rodinu sa bije s jej morálnymi zásadami i silnou mierou empatie, ktorú pociťuje ku kolegom. Jej čistota je vystavená skúškam, odhodlanie bojovať strieda zúfalstvo a túžba konečne dosiahnuť pokoj, vymaniť sa zo začarovaného kruhu. Záverečné vyústenie je prekvapujúcim, no nie príliš šikovným pokusom o zvýraznenie hrdinkiných predností či vyvolanie katarzných zrážok v divákovom vnútri.

V príbehu občas vyčnievajú mierne vykonštruované naratívne pomôcky, ktoré v presnom načasovaní vnášajú do problematiky nové okolnosti či podnety ovplyvňujúce konanie postáv. Dardennovcom sa však darí preveriť ľudskosť hlavnej postavy a záverečné rozhodnutie, ktoré je zároveň pointou príbehu, veľmi prirodzene vyplýva z jej nastavenia. Postavy sú živé a filmu ani napriek ťažkej téme nedominuje pesimizmus. Vyvažuje ho nádej. Dva dni, jedna noc vystihuje životný paradox raz si hore, no vzápätí zase hlboko padáš. Na rovnakej „húsenkovej“ dráhe ako hrdinovia filmu sme všetci. Niekto má silnejší žalúdok, iný má zas srdce…