Príbeh ide do zákulisia, priam súkromia vojny. V tom čase sa už konflikt blíži k vyvrcholeniu, porážka Nemecka je istá, ale Hitler sa chce ešte aspoň niekde na nápadnom mieste pomstiť za svoje neúspechy: Nemecko je zničené, nech aj iní trpia, nech trpí celé ľudstvo. Nech Paríž vyletí do vzduchu! Aj Hitlerovi sa kedysi toto mesto páčilo, veď chcel byť maliarom! Teraz ho však nenávidí. Času na zničenie kultúrnej metropoly zostáva málo.
Je 25. august 1944, spojenci vstúpili do Paríža, treba konať! Krátko pred úsvitom sa nemecký vojenský miestodržiteľ v Paríži, Dietrich von Choltitz, chystá vykonať krutý príkaz. Všetky mosty a historické budovy sú už podmínované, všetko je pripravené na explóziu, no v Paríži je stále ticho. Vyčkáva sa. Vojaci, ktorí majú operáciu na starosti, sú netrpezliví. Prečo generál nedáva povel? Prečo neplní Hitlerov príkaz? Veď je oddaný Nemeckej ríši! V noci ho navštívi švédsky konzul v Paríži Raol Nordling a akciu mu vyhovorí. Diplomat sa ku generálovi dostal tajnou cestou – chodbičkou pre milencov z rozmarných čias Paríža – a prekvapil ho v jeho kancelárii. Muži sa poznali, a tak začali debatovať.
Divák sa stáva svedkom dialógu, ktorý je o vojne aj o živote. Dozvedá sa o tom, ako sa vo vojne uvažuje. Diplomat využíva silu slova, pôsobí na generála a prebúdza jeho civilnú, kultivovanú osobnosť. Práve v tomto odhaľovaní je film zaujímavý – aj nemeckí vojaci boli zmanipulovaní, báli sa o svoje rodiny, a preto vykonávali absurdné príkazy. Aj generál bol pripravený urobiť, čo sa od neho žiadalo, lebo v opačnom prípade mali byť usmrtené jeho deti aj žena. Diplomat však svojimi premyslenými, múdrymi vetami dokázal v generálovi prebudiť niečo viac než len otcovský či vlastenecký cit.
Človek (najmä vodca) musí uvažovať v širších súvislostiach, ako sú jeho osobné záujmy. A napokon – každou svojou malosťou a zbabelosťou ubližuje svojím blízkym najviac. Aj o tom je dialóg generála a diplomata. Z plánu nakoniec zišlo, generál pokyn nedal. Mesto a jeho pamiatky prežili. Vo filme prežil aj príbeh o tom, aké dôležité je rozprávať sa.
Vojna je vždy tragická, ani táto epizóda s dobrým koncom na tom nič nemení, ale dobré je pozrieť si vo filme, čo dokážu slová a ľudský hlas. Režisér filmu Volker Schlöndorff sa narodil v roku 1939 vo Wiesbadene. V začiatkoch nakrútil napríklad film Plechový bubienok (podľa románu Güntera Grassa), ktorým získal svetové uznanie. Aj Diplomacia zbiera ocenenia. V hlavných úlohách účinkujú herci Niels Arestrup a André Dussollier. Mimochodom, je to film s čisto mužským obsadením.
