"Scenár začínam písať vtedy, keď sa veci odohrajú aj v mojom živote. Používam však rôzne úrovne rozprávania – sny, realitu, spomienky, fantázie. Každá sekvencia korešponduje s rôznymi emóciami hrdinky filmu, ktorú stelesňuje Margheritta Buy,“ hovorí režisér filmu Moja matka Nanni Moretti. Ona nakrúca film o sociálnych problémoch, Moretti si ponechal len úlohu brata a obaja trávia dni s umierajúcou matkou a bojujú s výčitkami svedomia, že nedokážu urobiť viac. Ona je plne zaujatá nakrúcaním filmu navyše s hollywoodskym hercom, ktorý nevie hrať (John Turturro), on robí, na čo jej neostáva čas. Pri tomto peknom príbehu o zomieraní sa núka porovnanie s filmom Láska, ku ktorému sa Moretti len málo priblížil.
Kultivovaný opis lesbickej lásky
Očakávaný film Todda Haynesa Carol v hlavnej úlohe s Cate Blanchett a Rooney Mara sa odohráva v Amerike 50. rokov, v čase, keď spoločnosť nebola ešte taká tolerantná k lesbickej láske a gayom. Cate, ktorá je skutočne aj v živote mimoriadne krásna charizmatická osobnosť, na tlačovej besede vyhlásila, že jej nerobilo nijaké problémy hrať háklivé scény. No priznala, že pred rokmi by na to nebola nabrala odvahu, ale časy sa tak zmenili, že teraz už nemá zábrany. Snímka kultivovane opisuje lesbickú lásku medzi bohatou krásnou ženou a predavačkou magazínu na Manhattane, ktorú hrá Rooney Mara. Obe ženy sa vzopreli konvenciám a napriek odsúdeniu spoločnosti sa neboja dať svoje city najavo. Hrajú vynikajúco, ale myslím si, že Rooney Mara o maličký stupienok zatienila svoju známejšiu kolegyňu.
Môj kráľ francúzskej režisérky i herečky Maïwenn je príbehom o vášnivej a deštruktívnej láske trvajúcej desať rokov. Príbeh sa začína nešťastným pádom hlavnej hrdinky Tony na lyžiach, ktorá teraz trávi svoje dni v rehabilitačnom centre. Tu má čas rekapitulovať svoj búrlivý vzťah s manželom Georgeom. Tony (Emmanuelle Bercot) našla svojho "kráľa“ Georgea (Vincent Cassel), aby sa zamilovali, rozišli, zosobášili, rozviedli, hádali sa, kto bude mať starostlivosť o dieťa, aby pochopili, že si musia dať slobodu, inak by sa udusili. A navyše Tony je nakoniec hrdá, že našla pre svoje dieťa takého úžasného otca. Otca plného energie a života, ktorý dokáže strhnúť každého, ale vždy niečo vyvedie. Možno nechtiac, možno naschvál, prosto je to neskrotný živel.
Úlohu pôsobivo s veľkou dávkou charizmy zahral Vincent Cassel bravúrne, no v ničom nezaostávala ani Emmanuelle Bercot, o ktorej sa neviem rozhodnúť, či je lepšia herečka, alebo režisérka, lebo jej režijný počin Hlavu hore festival slávnostne otvoril. Vincent Cassel na besede s novinármi povedal, že "pracovať s dvomi herečkami a zároveň režisérkami bola radosť, ale slobodu a možnosť improvizovať, ktorú dáva Maïwenn si osobitne cením.“
Zrelý režijný rukopis
Popasovať sa s príbehom a smrťou slávnej fotografky Isabelle Reed (Isabelle Huppert) sa tri roky po jej skone musí jej manžel Gene (Gabriel Byrne) a ich dvaja synovia, no a nórsky režisér Joachim Trier vo filme Hlasnejší než bomby (Louder than Bombs). Podarilo sa mu priblížiť rodinnú drámu aj s použitím vhodne volených flashbackov, najmä čo sa týka vzťahu otca a dvoch synov. Snímka je ukážkou zrelého režijného rukopisu , dobre napísaného scenára a hereckých výkonov.
Homár (The Lobster) gréckeho režiséra Yorgosa Lanthinosa vznikol v európskej koprodukcii (hovorený po anglicky), rozoberá (zo začiatku s humorom, ktorý sa postupne vytráca), tému, že v podstate v každom človeku je hlboko zakorenené zviera, závisí len od okolností, či sa táto črta jeho povahy prejaví.
