Martin je dobre situovaný mladý muž s krásnou rodinou, no predsa nepociťuje šťastie. Rozhodne sa uveriť tomu, že víkendový únik do prírody ho obrodí. Počas behu nórskou krajinou sa stáva uzamknutejší so svojím svetom omnoho viac, ako čakal. Martin sa odhodláva vkročiť do neznáma, vymaniť sa z letargie všednosti. To by však znamenalo opustiť všetko: manželku, syna, prácu…
Martinov svet má trhlinu, nie je schopný intenzívne prežívať, je na pochybách, či vošiel do správnych dvier. Hľadá vinníkov, premieľa v ústach slané slzy, rozbíja sa o svoje hranice, aby sa vyčerpaný snami vrátil na pôvodné miesto. Giaver pracuje s jemnou iróniu, komika vyvažuje melanchóliu.
Obraz a Martinove názory v podobe voice overu sú v kontrapunktnom vzťahu. Občas pracuje s predstavami do budúcnosti, inokedy sú prítomné spomienky v podobe snových retrospektív. Film nie je patetický, túto hranicu si stráži vďaka autenticite Martinových postrehov. Tie sú miestami prízemne plytké či vulgárne pudové a tvoria zdroj osobitého, špinavo severského humoru. Kamera je meditatívna, takmer v ustavičnom pomalom pohybe, divák vďaka nej vníma plynúci čas, ubiehajúce myšlienky, niektoré sú nenávratne preč, iné sa vracajú, aby hrýzli ešte intenzívnejšie…
Rozmar či volanie o pomoc?
Proti prírode je provokatívny film, hlavný hrdina posúva svoje hranice, snaží sa odbremeniť od zodpovednosti a väzieb, ktoré sú definitívne. Opätovne stroskotáva na vlastnej disharmónii. Jeho túžby sú nezrealizovateľné, naráža na realitu. Výprava za zmenou je v skutočnosti hrou na hrdinu. Martin zlyháva pri prvej príležitosti prelomiť svoje zamrznuté vlny. Krutá facka ho napokon obráti smerom, ktorý sa javí ako najsprávnejší. Komplikovaný charakter je vykreslený veľmi presne, zo svojich malých myšlienok skladá pred divákom obrovský a neovládateľný vnútorný vesmír. Príbeh je jemne vypointovaný, zmena sa deje len v hrdinových predstavách, v skutočnosti zostáva tým istým Martinom, ktorý si šiel v piatok po práci vybehať svoj smäd po živote.
Skôr ako o Martinovo obrodenie ide o ďalší zo série jeho celoživotných trapasov. Giaver svojho hrdinu vyzlieka z najintímnejších pocitov. Zhmotňuje ich prostredníctvom vnútorného monológu. Nejde o roztečený prúd vedomia, skôr o subjektívny komentár prežívanej reality. Krutá psychoanalýza do hlbín mladého otca rodiny nespokojného s „perfektným“ stavom osciluje medzi iróniou a lyrickou meditáciou.
Štvanec i divá zver
Martin stále krúži nad svojím dňom, obieha okolo mesta, v ktorom sa koncentruje všetko, čo by chcel opustiť – rodina, práca, spomienky na detstvo, a to fyzicky i v myšlienkach. V Martinovej roztečenej melanchólii či preexponovaných víziách budúcnosti sa skrýva márnosť nás všetkých. Giaver je kritickejší, ako sa zdá. Vytvára presný a krutý obraz nášho malého sveta, odhaľuje to, čo sa sami pred sebou bojíme priznať. Pohodlie a povinnosť zabili intenzitu bytia a o svojej zmene snívame potajomky. Martin je obnažený na holú kosť, jeho utopizmus definuje túžba po výnimočnosti, ktorá by zaslepila každodennosť.
Hodnotenie Pravdy:
4 hviezdičky z 5
Proti prírode / Nórsko / scenár a réžia: Ole Giaver / hrajú: Ole Giaver, Marte Magnusdotter Solem / slovenská kinopremiéra: 23. apríla