Tradičný slovenský večer na terase hotela Thermal bol opäť jednou z najnavštevovanejších party, kde nechýbal hádam nikto. Neobišiel sa ani bez účasti slovenskej fotografky Zuzany Mináčovej, o ktorej nakrútil jej syn Matej Mináč 80-minútový dokument pod názvom Očami fotografky.
„Pozerať sa na seba a počúvať sa, je veľmi ťažké. Myslím si však, že film nie je len o mne, ale aj o 20. storočí, ktoré sme prežili,“ povedala Mináčová. "Film je veľmi osobný, pretože rozpráva príbeh, vďaka ktorému som vlastne aj ja na svete. Moja mama je nesmierne veselá, a tak aj film je veselý, ale má aj veľmi tragické momenty, ktoré mamu sprevádzali životom. Všetko, aj jej vzostupy, aj pády, sa však odzrkadľuje v jej fotografickej umeleckej tvorbe,“ povedal režisér Matej Mináč.
Téma si ho našla
"Tému sebaobetovania som nehľadal, ona si našla mňa. Je mi však blízka, lebo moja mama je zdravotná sestra a tiež má túto vlastnosť. A môj otec je predobrazom chlapa, ktorého hrá Bolek Polívka. Dobrák, ale nikdy by to nepriznal. Skrátka, moravský chlap,“ povedal debutant, režisér česko-slovenského súťažného koprodukčného filmu Domácí péče, Slávek Horák.
Film hovorí o smrteľne vážnych veciach s humorom a s nadhľadom. Obetavá opatrovateľka Vlasta sa vzorne stará o svojich pacientov, rozdáva lásku plným priehrštím, len jej sa dostáva najmenej. Po nehode sa náhodou zistí, že jej život visí na vlásku a na starostlivosť bude odkázaná sama.
Snímka je životnou úlohou herečky Aleny Mihulovej, ktorej výborne nahráva Bolek Polívka v úlohe svojrázneho a na prvý pohľad drsného muža s nežným srdcom. Vo filme si síce malú, ale výraznú úlohu zahrala Zuzana Kronerová. "Keď som si prečítala scenár, okamžite ma zaujal, je nádherný. Len škoda, že na hlavnú postavu som už stará,“ poznamenala s humorom herečka. Snímka mala obrovský úspech u obecenstva a zrejme neujde ani pozornosti hlavnej poroty.
„Predovšetkým by som rád vyvrátil, že na tento film patrí nálepka "lúzrovský“. Pre mňa je to definícia filmov o ľuďoch, ktorí sa predovšetkým prehrabávajú sami v sebe. Postavy nášho filmu to veľmi nerobia, skôr si myslím opak, sú dosť vyrovnané a nechýba im určitá dávka sebavedomia. Alebo sledujeme, ako im sebavedomie rastie. To, že sú to ľudia z chudobnejšej vrstvy obyvateľstva, predsa neznamená, že sú „lúzri“. Toto myslenie sa mi prieči,“ povedal režisér českého súťažného filmu Kobry a užovky Jan Prušinovský.
Snímka je oveľa drsnejšia a adresnejšie zatne do súčasnosti ako predošlý film, no azda sympatickejší je prvý. Užovka (Matěj Hádek) má štyridsať rokov, nemá nič a je najvyšší čas, aby niečo urobil so svojím životom, jeho brat Kobra (Kryštof Hádek) je zasa nezodpovedný a zlodej, ale najmä narkoman. Kobra neprestajne komplikuje bratovi život, ale príučka, ktorú mu Užovka prichystá, sa vymkne spod kontroly. Na tento príbeh platí, že nešťastie jedného, je šťastím druhého. Film sa síce skončí optimisticky, ale trpká príchuť z toho "veľkého šťastia“ zostáva.
Túžba po dotyku so zlom
Bezmocnosť, túžba po zmene, je témou kanadskej snímky Šum stromov (Le bruit des arbres) režiséra Françoisa Péloquina. Film je doteraz hádam najzrelším dielom súťaže a ukážkou, ako by sa mal autenticky a emocionálne pôsobivo zobraziť moment, keď jedinec dospeje k zásadnému životnému rozhodnutiu. Demonštruje to na príbehu mladého muža, ktorý po odchode staršieho brata nútene začne pracovať na píle svojho otca, ktorý lipne na tradíciách. Film nič násilne neuzatvára, nerieši, a divák odchádza s pocitom, že mladý muž má možnosť kedykoľvek sa vrátiť domov. A možno tak po čase aj urobí.
Poľský triler Marcina Koszałka Červený pavúk je tajomný a nezmyselný. Mladý unudený mladík, ktorého už nič neteší, odhalí masového vraha. Namiesto toho, aby ho udal, sa s ním spriatelí, nechtiac alebo naschvál zapríčiní smrť milovanej dievčiny a nakoniec zoberie celú vinu na seba. Vrah si veselo behá po slobode, mladík skončí na šibenici a hádam len pri poprave si uvedomí, čo vyviedol. Interpretácií sa ponúka viac. Chcel skúsiť dotyk absolútneho zla? Alebo je duševne chorý? To je najpravdepodobnejšie.
Rumunský tvorca Florian Şerban nazval svoj film jednoducho Box. Striedavo v ňom odvíja život 19-ročného boxera a 34-ročnej divadelnej herečky, obaja sú frustrovaní a osamelí. Snímka nežne a bez moralizovania len naznačí, že tieto dve nešťastné duše patria k sebe. Sympatické kino, lebo nič nevnucuje.
