Audiardova krutá romanca

Podoby vojny

Francúz Jacques Audiard, režisér a spoluscenárista filmu Dheepan, ktorý tento rok získal v Cannes Zlatú palmu, je nekompromisný filmár. Často veľmi „ráznym hlasom“ poukazuje na spoločenské abnormality, ktoré majú fatálny dosah na osud jeho hrdinov. Na smetisko ľudskosti vynáša aktuálne sociálne i morálne otázky, dupe po pýche a prebytku, aby diváka vycicaného z krásy primal siahnuť na svoje vlastné dno.

Najnovšie sa zameral na rezonujúcu tému prisťahovalectva. Hrdinovia jeho filmu utekajú pred násilím vo vlastnej krajine, to ich však predbehne a potichu čaká v novom domove. Audiard stavil na štylizovanú hru so žánrom a postavil vlastný svet s osobitými pravidlami. Na pozadí krimitrileru a sociálnej drámy načrtáva rozprávku o rodinnom šťastí a láske.

Príbeh sa odohráva v akomsi alternatívnom svete parížskeho predmestia. Je to zem bez zákonov a Audiard sa absolútne vzdal zobrazenia sociálno-politickej situácie. Svojich utečencov nekonfrontuje s reálnym svetom, ale s umelými podmienkami fiktívneho priestoru.

Režisér využíva „autorskú licenciu“, čo v niektorých momentoch filmu prospieva menej. Hrubé neohrabané vzťahy sú napäté a nosné, na čo je Audiard expert a dokázal to už vo filmoch Prorok či Z hrdze a kosti. Nevyspytateľnými postavami si diváka zaručene pripúta. Násilie slúži ako prostriedok na zvýraznenie bezvýchodiskovosti. Hrdinovia sú zahnaní do kúta a nezostáva im nič iné, len siahnuť po zúfalých prostriedkoch a „vystreliť“ v ústrety bezpráviu. Audiard inklinuje k nonkomformným témam a postavám vybočujúcim zo spoločenských noriem. Dáva tak najavo stroskotaný stav hodnôt a úpadok ideálov, bez náznaku moralizovania.

Svet má lásku

Hrdinov jeho filmov často definuje fatalita minulosti prehlbovaná prítomnosťou. Sú to väzni, mrzáci, prisťahovalci, obete vojny a smrti, vždy na hrane zákona. Nad hrobom ideálov, pri pokuse o návrat stečú z krvi. Audiard však svojmu svetu dáva poslednú nádej, lásku, nech má akokoľvek netradičný tvar. Na pokrčených citoch stavia aj Dheepana. Filmára zaujali „predavači ruží“, ktorých stretával na kaviarenských terasách v meste a zaumienil si dozvedieť sa, odkiaľ pochádzajú a ako žijú. V Dheepanovi však uprednostnil dohady pred autentickým prienikom do prostredia a problematiky.

Na rozdiel od Dheepana tematicky príbuzné drámy Mesto bohov nakrútené Fernandom Meirellesom a Kátim Lundaom či Nenávisť Mathieua Kassovitza sa tiež odohrávajú na predmestiach veľkomiest a zobrazujú kriminalitu a interný boj gangov. Tieto filmy šikovne oscilujú medzi trilerom a krimi, no sú predovšetkým sociálnymi drámami a diváka strhnú práve tým, že nie sú odstrihnuté od reality. Audiardovmu Dheepanovi, na rozdiel od spomínaných filmov, chýba to najdôležitejšie – presah a posolstvo.

Dheepan má vykonštruovaný príbeh, už východisková situácia je viac ako neuveriteľná, no šikovná je práca s prekvapením a napätím. Hlavnou kvalitou sú silné charaktery a výborne zvládnutí herci, ktorí dávajú filmu naturel a emocionalitu.