Snímka ešte pred svojim uvedením v nemeckej metropole zaznamenala za Atlantikom veľký ohlas a získala dvoch Oscarov, za najlepší film roka a za réžiu. Napriek tomu sa ozývali hlasy, že by ju nemali do nemeckých kín byť vôbec pustiť – hlavne kvôli silnému protivojnovému náboju.
Kvôli filmu miestni konzervatívci aj nacisti zatratili aj pôvodný Remarqueov román, ktorý si hneď po svojom vydaní v januári 1929 získal nadšených priaznivcov i nezmieriteľné kritiky. Prví oceňovali autorovo realistické zobrazenie nezmyselnosti a brutality vojny, druhí sa pohoršovali, že Remarque vlastizradne popiera hrdinstvo nemeckých vojakov. Ostrá diskusia sa rozšírila do celej spoločnosti a pokračovala aj potom, čo Američania zakúpili na knihu filmové práva.
Nemeckých radikálov neupokojilo ani to, že pre „ríšu“ vznikla menej provokatívna verzia filmu. Už deň po premiére začali jeho premietanie systematicky narúšať nacisti, ktorí terorizovali divákov a usporiadali v okolí kina hlučné demonštrácie. Kvôli udržaniu poriadku nakoniec úrady podľahli tlaku ulice a snímku v Nemecku zakázali.
