Recenzia: Vojtech je zúfalý slovenský Kameňák

Vojtech apaticky berie, čo mu život prináša, utápa sa v samote a smútku, na rozdiel od suseda Laca (Marián Miezga), ktorý nemá o ženy núdzu. Opusteného Vojtecha sa „ujme“ a rozhodne sa za každú cenu nájsť mu ženskú. Samozrejme, ani zďaleka pri tom nemyslí iba na priateľovo dobro…

Zúfalý hlavný hrdina novej slovenskej komédie Viktora Csudaia (Veľký rešpekt) Vojtech je klasicky vykoľajený muž bez budúcnosti. Aj keď sa anotácie oháňajú „krízou stredného veku“, zjavne ju má odjakživa. Vojtech je konštantný babrák, s ktorým nechcete mať nič spoločné. Na porovnanie, filmy fínskeho režiséra Akiho Kaurismakiho stoja takmer všetky na postavách z okraja spoločnosti, často negatívnych, ktorým nezávidíme ani špinku za nechtom, ale predsa s nimi vrúcne sympatizujeme. Csudaiov umelý vesmír však nedovoľuje svojim pešiakom ožiť.

Každý s každým

Príbeh je zasadený do letnej Bratislavy a prepletá osudy hrdinov na prvoplánovom princípe „každý s každým“. Csudaiovým postavám chýba hĺbka, sú to figuranti, navyše nechutne prízemní. Podobné typy na ulici oblúkom obídete a ani postupom príbehu nepresvedčia o tom, že sa v nich skrýva čosi viac. Sú chudobní žobráci a nemajú čo ponúknuť. Rovnako zúfalé sú naratívne slučky nešikovného rozprávača. Csudai sa vezie na gýči a nevkusnej estetike, ktorú podľa všetkého zamýšľal ako „estetiku škaredosti“.

Vojtech má krízu inteligencie. Film podceňuje diváka, podsúva mu prízemné motivácie plochých hrdinov, ktorým ťažko uveriť. Za Csudaiove „gagy“ by sa nehanbili ani české Kameňáky. Vojtech si nedal žiadnu námahu, aby s divákom komunikoval na úrovni. Je rovnako primitívny ako prvoplánovo lacné sexistické vtipy, na ktorých sa paradoxne mnohí zasmejú.

Csudai stavil na overené žánrové schémy, „humor“ vyplýva z nedorozumenia, postavy klamú a zamotávajú sa do šlamastík, no situácie sú detinsky nevierohodné, postavy sú vyumelkované, v rukách nemotorného scenáristu.

Zodpovednejšie rozdávať peniaze

Otázkou zostáva, pre koho tvorcovia tento film natočili. Ani „nenáročný“ divák si nezaslúži, aby ho filmár podceňoval. Na Slovensku je mnoho talentovaných a šikovných tvorcov a verejnoprávna televízia i Audiovizuálny fond by mali rozhodovať zodpovednejšie, keď sa odhodlajú nejaký projekt podporiť, pretože tak dávajú najavo, čo si myslia o slovenských divákoch. Aj keď obecenstvo s vkusom Vojtech pravdepodobne urazí, svojho spriaznenca s rovnakým (ne)zmyslom pre humor zrejme predsa len nájde.