Recenzia: Osem hrozných je nenásytná filmová jazda

Režisér a scenárista Quentin Tarantino sa filmom Osem hrozných vracia v celej svojej kráse. Po úspechu filmu Divoký Django, za ktorý si pred dvoma rokmi odniesol druhého Oscara za scenár (prvý získal za snímku Pulp fiction: Historky z podsvetia), zostal pri koketovaní s westernovým žánrom. Obtrel sa pri tom o gangsterku a neúnavne zaplával až k detektívnym vodám.

08.01.2016 12:00
Kurt Russell a Samuel L. Jackson vo filme Osem... Foto:
Kurt Russell a Samuel L. Jackson vo filme Osem hrozných, v ktorom Quentin Tarantino namiešal takmer trojhodinový filmový kokteil plný humoru, brutality a skvelých dialógov.
debata

Osem hrozných sa odohráva počas treskúcej americkej zimy v období Lincolnovej vlády. Zasneženou Wiomou sa šinie dostavník. Vezie sa v ňom lovec ľudí John Ruth (Kurt Russell). Namierené má do mesta, aby tam odovzdal podliačku Daisy Domergueovú (Jennifer Jason Leighová) do rúk spravodlivosti. Do cesty sa mu pripletie uzimený pocestný Major Marquis Warren (Samuel L. Jackson). Útočisko pred búrkou nachádzajú v hostinci u Minnie, kde sa už rozložila partička neznámych… Zarazte si klobúky tuho do čela, takmer trojhodinová hra na mačku a myš sa práve začala.

Maj sa na pozore, kamarát

Tarantinovi pištoľníci nie sú mužmi odnikiaľ, práve naopak, pod zasneženou strechou hostinca sa kumulujú tajomstvá a dávne príbehy. Režisér ich odhaľuje pozvoľna, krok za krokom. Neveríme mu všetko, podobne ako jeho hrdinovia. Podozrenie a tajomstvá sú jedinou batožinou, s ktorou prekročili prah hostinca. Za drevenými stenami sa ocitajú šerif, kat, lovec ľudí, vojnový veterán, černoch či Mexičan, všetci majú spoločné jedno – nedôveru. Postupne sa striedajú na pomyselnom detektore lži, bez ohľadu na pôvod, bez ohľadu na to, za koho sa vydávajú a za ktorú stranu povrazu ťahajú. Tarantino rafinovane „zvádza“ diváka, ťahá nás za nos presne tak, ako sme u neho zvyknutí a chutí nám každá minúta filmu.

Distingvovaní rečníci, triezvi zbabelci či „hltači ohňa“, všetci s vlastnou históriou v pätách. Definovaní pôvodom a skutkami. Aj napriek treskúcej zime sa potia na hranici svojich síl, skrývajúc svoj strach, pýchu, vždy s jednou rukou na kolte, jednou nohou v hrobe. Namočili sa, nezáleží na tom, či chtiac, alebo nechtiac, zaručene ponesú zodpovednosť.

Tarantino je kráľ zvratov. So záľubou „hrčká“ vzťahy, od prvého momentu kumuluje napätie aj napriek tomu, že všetky postavy by si zaslúžili „spravodlivosť“, držíme im palce. Jeho nekompromisný, surový humor, ktorý v kontexte deja správnym spôsobom odvádza pozornosť, je svieži a nepredvídateľný. Nikde inde ako u neho by postavy nezápasili s problémom, ako sa v snežnej búrke dostanú k drevenej latríne, ani by sa polomŕtvi nezvíjali v kŕčoch smiechu nad bizarným vyústením vlastnej situácie.

Odhaľovanie zápletky je len zdanlivé, každé „rozriešenie“ je krokom do ešte hlbšej tmy. Tarantino je rovnako obratný scenárista ako režisér, jeho zápletku divák za žiadnych okolností neprečíta vopred. Aj napriek dlhej stopáži nie je film rozťahaný, s výnimkou poslednej kapitoly, kde príbeh zadrhne v letargii. Sme vyčerpaní rovnako ako hrdinovia, ale decentne tichá katarzia sa predsa len dostaví.

Neumrieť ako prvý

Tarantino „nepozná brata“, na muške má demokraciu, rovnosť i hrdinstvo. Jeho gangstri sa skrývajú za kultivované gestá a prešpekulovanú logiku, hraničná situácia ich však donúti pretiecť za okraj, až sa napokon celkom prelejú. Kým čierny otrok Django bojoval o bezprostrednú slobodu, černoch Major Marquis Warren sa snaží vyslobodiť zo spoločenských predsudkov v období, keď sa už USA nakláňali k rovnoprávnosti. Varíruje obľúbenú tému rasizmu, jeho hrdinovia majú blízko k „hiphoperom“, aj napriek tomu, že príbeh sa odohráva v 19. storočí. Donaha vyzlieka šovinistov, vojnových hrdinov, relativizuje „spravodlivosť“ a valcuje „ideálne“ hodnoty.

V jeho svete absentuje pravda, jej povaha je prchavá, postavy sú po krk namočené v mizérii a klamstvo je jediným nástrojom na oddialenie smrti. Tarantino je kráľ dialógu, do zdanlivo banálnych viet balí neznesiteľné napätie. Slová vrcholia radikálnymi činmi.

Brutalitu a krvavé scény maskuje cynizmom a humorom. Výbuch odďaľuje, sám dobre vie, kedy je divák najviac vyhladovaný. Hádže nám tučné kusy surového mäsa a postupne ich dopeká. Jeho hlavolam totiž tvoria zavádzajúce indície a polopravdy. Pátrame spolu s hrdinami, ktorí vedia o niečo viac ako my, no sami sú prekvapovaní.

Okrem skvelých hercov sa o kameru opäť postaral oscarový Robert Richardson a hudbu skomponoval skladateľ Ennio Morricone. Ten dokonale vystihol esenciu filmu. Tarantinovi hrdinovia sú gauneri od kosti, ženie ich pud sebazáchovy, sú ochotní zapredať všetko, len aby si zachránili krk. Dusí ich medzi štyrmi stenami, aby nám napokon dokázal, že pravda a spravodlivosť sú len „slová“. Nezáleží na tom, kým sme, isté je, že skôr či neskôr si nás nájde smrť a bude tichá a bude bezvýznamná.

Hodnotenie Pravdy: 4,5 hviezdičky z 5

Osem hrozných/ USA 2015/ scenár a réžia: Quentin Tarantino/ hrajú: Samuel L. Jackson, Kurt Russell, Jennifer Jason Leighová a ďalší/ premiéra 7. januára

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Quentin Tarantino #Ennio Morricone #Osem hrozných