Recenzia: Veľký krok pre Joy, malý pre film

Režisér David O. Russell (Špinavý trik) natočil klasickú hollywoodsku rozprávku o vynálezkyni a obchodníčke Joy Manganovej, stelesňujúcej ideál silnej Američanky. Joy nemá zábrany a zdá sa, že je dostatočne šialená na to, aby ju zabrzdil pud sebazáchovy. Jej príbeh je dôkazom, že odvážnym praje šťastie.

Odložený sen

Režisér sa inšpiroval skutočným príbehom ženy, ktorá mala dobrý nos a „vyňuchala“, čo by ľuďom uľahčilo každodenný život. Na začiatku všetkého je zázračný mop a Joy, ktorá neochvejne verí svojim kvalitám. Z ničoho sa jej podarilo vytvoriť niečo a režisér jej príbeh prirovnáva k práci filmára. Podobne ako hrdinka, jedinej myšlienke totiž obetoval všetko, a to bez akýchkoľvek záruk. Na svoju stranu strhol hereckú špičku na čele s Robertom De Nirom a končiac Isabellou Rossellini…

Russell ponúka presne to, čo od obdobného príbehu „z nuly na hrdinu“ očakávame. Joy je plastická postava, na prekážky reaguje nekompromisne, nevníma svoje slabiny. Film je naivný a „šermuje“ dialógmi. Dynamické tempo dosahuje aj vďaka skvelej hudbe a uvoľnenej kamere. Zvraty sú výborne načasované, v mnohom sú však nepresvedčivé. Aj keď Russell priznáva štylizáciu, nie všetky kroky sú vydarené a divák mu ich nemusí tolerovať.

Joy je „ženou milión“ a režisér svojej hrdinke verí, vyzdvihuje jej výnimočnosť a herečka Jennifer Lawrence jej prepožičala charizmu. Do roly sa pustila s rovnakým zápalom ako Joy a „zázračnému mopu“ v jej rukách rozhodne podľahnete.

Horšie je to s príbehom. Russell sa vybral po vydláždenej ceste, stavil na rozprávačské stereotypy, využíva retrospektívy a dej „rámuje“ rozprávač. Rodina, nech je hektická, aká chce, neochvejne drží pokope. Russell nie je zručný argumentátor, zvraty sú občas smiešne nereálne. Celkom obratne pracuje s gýčom a bezpečne sa triafa do väčšinového vkusu.

Ako biznis určite nefunguje

„A vtedy som si začala stavať vlastný dom. Budem v ňom robiť skvelé veci a milovať ich bude celý svet,“ povedala si Joy ako malá a podporovaná babičkou si za svojím, na istý čas „odsunutým“, cieľom rozhodne šla. Kým sa však Joy oblečie do elegantného bieleho kostýmu a sadne si za vlastný stôl, musí pošliapať poriadny kus hliny v texaskách a vo fľakatej košeli.

Že sa napokon ocitne na druhej strane rieky, vieme už na začiatku. Obdobnú cestu na vrchol sme, bohužiaľ, videli tisíckrát, Joyin zápas s nedostatkom financií a intrigánskou konkurenciou a následné motivačné vstávanie z popola ničím neprekvapí. Prekážky preskakuje až príliš obratne, Russell nevyvoláva napätie, čím devalvuje drámu. Scény sú navyše popisné a miestami moralistické.

Predstava o biznise fungujúcom na priateľských gestách a ľudskosti je naivne detská, divák sa môže len nádejať, že obdobné „kúzla“ sú skutočné. Russellove argumenty sa roztápajú ako cukor, rafinovaným útokom na city si prihrieva vlastnú polievočku a robí to na úkor uveriteľnosti. Nepresvedčí nás o tom, že v Amerike sa sny plnia, ani o tom, že tí najlepší a pripravení môžu vyhrať. Tajomstvo úspechu Joy tkvie v tom, že sa jej do cesty postavili ešte väčší amatéri, ako bola sama, čo možno považovať za paradoxnú pointu jej príbehu.

Joy síce v deväťdesiatych rokoch našla dieru na americkom trhu a zaplnila ju „zázračným mopom“, film sa však stratí v žánrovom priemere.