Recenzia: Lída Baarová zaniká v hluku

Lída Baarová je skôr štylizovanou romancou ako autentickou životopisnou drámou.

22.01.2016 11:30
Táňa Pauhofová a Pavel Kříž Foto:
Táňa Pauhofová a Pavel Kříž vo filme Lída Baarová.
debata (2)

Vysoko nad hviezdy či hlboko pod čiernu zem, tak možno charakterizovať osud jednej z najslávnejších prvorepublikových herečiek Lídy Baarovej, ktorá zažila vrchol kariéry v dramatických tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia. Baarová veľmi rýchlo vystrelila na české filmové nebo, a keď jej kráse začalo byť pritesné, nechala sa zlákať do legendárnych filmových štúdií Babelsberg v Nemecku. Do tohto obdobia je zasadený aj film Lída Baarová, príbeh ženy, ktorá zamotala hlavu nielen hereckým kolegom, ale aj vodcom nacistického Nemecka.

Film namiesto štvordielneho seriálu

Scenárista Ivan Hubač mal príbeh štvordielneho seriálu o herečke Líde Baarovej napísaný už pred pätnástimi rokmi. S režisérom Filipom Renčom (Rebelové, Román pro ženy) sa rozhodli skresať ho do celovečerného filmu s nosným melodramatickým motívom. Televíznej poetiky sa však film úplne nevzdal. Snahe „zachrániť“ čo najviac deja, ustupuje hĺbka a presvedčivosť.

Lída Baarová je skôr štylizovanou romancou ako autentickou životopisnou drámou. Dynamicky zhutňuje tie najzásadnejšie momenty Baarovej života, no filmom prefrčia ako rýchly sled pekných obrázkov, niektoré sa navyše vôbec nemuseli stať…

Dej vystavaný podľa klasickej schémy dramaticky odsýpa. Filip Renč je zručný filmár, vystihol príjemnú retro náladu, šťastné obdobie strieda pád a kontrastne „modrý“ chlad. Diváka často vyruší scestný motív či gýčovitý symbolizmus.

Hlavná hrdinka je nevýrazná, sploštená do škatuľky „objekt túžby“ a filmári to pri každej príležitosti zdôrazňujú. Hrajú s rozdanými kartami – muži sú Baarovou posadnutí, ženy jej závidia. Postavy neprejdú zmenou, nedostanú na to priestor.

Renčov rukopis charakterizuje istá štylizácia a teatrálnosť. Do hlavných úloh často obsadzuje slovenské herečky, v prípade Lídy Baarovej trafil veľmi dobre. Pomerne plochý charakter zväzuje Táni Pauhofovej ruky, nedostáva priestor prejaviť sa v situáciách, no postava vďaka nej sympaticky žiari a získa si diváka.

Vtipná epizódka – Baarovej útek z Berlína, pri ktorom jej pomáha zamilovaný asistent réžie (Jiří Mádl) – je sviežim momentom. Viac-menej presvedčivý je aj vzťah s hercom Gustavom Fröhlichom, do ktorého sa Baarová zamilovala počas natáčania filmu Barcarolle.

Z konania postáv nie je jasné, čo k sebe Baarová a Goebbels cítili (že ho obdivovala, vieme iba z jej autobiografie), ani to, aký postoj mala k ideológii. Nepomáhajú to „objasniť“ ani polopatistické repliky. Filmári zostali v polemickej rovine, no práve tu mali prejaviť jasný názor. Ich nejednoznačnosť pôsobí zmätočne a zabíja tému, ktorá neustále zaniká v pohyblivých pieskoch.

Menej by bolo viac

Film stojí na princípe ohurovania zmyslov, snaha vyhrotiť situácie je umelá a znásilňuje diváka. Lavína nešťastí, ktoré sa na Baarovú a jej rodinu rútia po návrate z Berlína, je príkrym koláčom a celý ho zje len málokto.

Príbeh drží pokope „obkresľovanie“ dramatických udalostí, ktoré skutočne hýbali Baarovej životom, ako zakázaná láska s nemeckým ministrom a následný trest. Pravdivosť faktov ustupuje autorskej licencii, čo v zásade nie je problémom filmu. Hĺbka príbehu, psychologizácia a vývoj vzťahov sú podcenené, ustupujú efektnosti. Klipovité rozprávanie nedovolí doznieť emócii scény a nadmerná je aj snaha udržať nás pri „zmysloch“ nadužívanou hudbou, ktorá tak v kontexte deja stráca dôležitosť a pôsobí rušivo.

Dominantná je výtvarnosť a profesionálna výprava, no potenciálne silný životný príbeh herečky, o ktorý je stále záujem, film Lída Baarová, bohužiaľ, nevyužil tým najšťastnejším spôsobom.

HODNOTENIE Pravdy: 2 a pol hviezdičky z 5

  • Lída Baarová / Česko 2016 / réžia: Filip Renč / scenár: Ivan Hubač / hrajú: Táňa Pauhofová, Karl Markovics, Gedeon Burkhard, Simona Stašová a ďalší / premiéra: 21. januára

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Lída Baarová