Začínal ako asistent režiséra pri nakrúcaní oscarového Obchodu na korze. Režijne debutoval stredometrážnym filmom Sběrné surovosti na motívy Hrabalovej novely. Preslávila ho hororová dráma Spalovač mrtvol, ktorú zanedlho zatvorili komunisti do trezoru. „V roku 1968 nás prepadli Rusi a ostatné vojská ,spriatelených armád', takže som to znášal ako nešťastie celej republiky. Pri Spalovačovi som si povedal, práve som začal a teraz roztiahnem krídla. Lenže tie krídla mi ustrihli, takže všetko ostatné som už robil s pocitom márnosti,“ pokračoval režisér oceňovaných filmov Sladké hry minulého leta, Petrolejové lampy, Morgiana, Holky z porcelánu, Panna a netvor, Deváté srdce, Galoše šťastia či Habermannův mlýn.
S neobyčajnou úprimnosťou rozpráva v knihe o pozadí nakrúcania svojich filmov, patriacich do zlatého fondu československej kinematografie. Jeho spomienky sú aj svedectvom o podmienkach, v ktorých žili a tvorili českí a slovenskí filmári v druhej polovici 20. storočia. Publikáciu, ktorú vydal Slovenský filmový ústav a Nakladatelství Mladá fronta, osobne predstaví v bratislavskom Kine Lumiére vo štvrtok 7. apríla o 18. hodine. Po prezentácii uvedie film, ktorý v osobnom rebríčku kladie na najvyššiu priečku – Spalovač mrtvol.
