Od roku 1982, keď svet očaril snímkou E. T., ubehlo veľa času. Kamoš obor neprekročí jej tieň, ale rozhodne poteší deti brilantnými trikmi, vynikajúcim hereckým výkonom dievčatka Penelope Wilton a čerstvého držiteľa Oscara za vedľajšiu úlohu Marka Rylancea. Rylance ako obor vegetarián dieťa chráni, kým ostatní sa zvrhli na mäsožravcov, a tak má čo robiť, aby dieťa nezjedli. Film okrem dych vyrážajúcich trikov postupne naberá aj humor a od stretnutia obra s kráľovnou Alžbetou II. začína byť zábavný aj pre dospelých. Ešteže sa mimo súťaže premietajú aj takéto perly svetovej kinematografie.
Humor z Nemecka by ste nečakali
Snímka nemeckej produkcie režisérky Maren Ade Toni Erdman sa doteraz považuje za najlepší film súťaže. Píše sa o nej v superlatívoch, a právom. Svojrázny otec (Peter Simonischek) chce zistiť, ako jeho dcéra (Sandru Huller) žije. Nie je nadšený. Vorkholička nepozná nič len prácu, jej vzťahy na pracovisku sú čudné a súkromie detto. Tvrdohlavý otecko jej takmer zničí kariéru, ale dosiahne svoje. Dvaja odcudzení ľudia nájdu znovu k sebe cestu a ich vzťah začne byť úprimný a láskyplný. Popri múdrych konštatovaniach odpozorovaných zo života, v ktorých sa všetci nájdeme, sa aj výborne bavíme. A to sa málokomu podarí.
Preferovaný francúzsky film Ma Loute (meno jedného z hrdinov) Bruna Dumonta buď znenávidíte, alebo obdivujete. Príbeh sa odohráva na severe Francúzska v roku 1910. Uvádza sa ako komédia, je to však fraška. Bohatej kaste vo filme prislúcha incest a chudobe kanibalizmus. Postavy sú skoro všetky dementné figúrky a ostáva sa len čudovať Juliette Binoche a Valerie Bruni-Tedeschi, že sa na to podujali. Fabrici Luchini si svoje výhrady s režisérom vybavoval na tlačovej besede, čo nikoho nezaujímalo. Luchini je totiž divadelná hviezda a dáva to vehementne najavo.
Road movie zo Štátov očami Britky
Trápia nás takmer trojhodinovými filmami. Taký bol aj americký príspevok American Honey. Britka Andrea Arnold nakrútila príbeh o predavačoch abonentiek na noviny, čo je v Európe úplne neznáme. Na tlačovej besede zdôraznila, že sa sústredila na skupinu, ktorá už roky funguje a ako-tak sa uživí.
Mladá Star (Sasha Lane) z disfunkčnej rodiny sa zahľadí do najlepšieho predajcu Jakea (Shia Labeouf) a utečie z domu. Sympatická road movie, sledujúca dozrievanie mladého dievčaťa cez sklamania a prekážky, aj zaujímavý pohľad na odvrátenú stranu Ameriky bol zbytočne natiahnutý. Aj tak je to jeden z najlepších súťažných filmov.
Kórejčan Park Chan-wook súťaží v Cannes po prvý raz a predstavil sa filmom Mademoiselle. Snímka je tak trochu (možno aj viac) Adèle na kórejský spôsob. „Je to triler o zabudnutej histórii, dráma spoločnosti, ale predovšetkým príbeh lásky,“ povedal režisér. Pod zabudnutou históriou sa myslí japonská okupácia krajiny (1930) a pod príbehom lásky – láska lesbická. Vkusná a neurážajúca.
Jim Jarmusch a Marion Cotillard
Režisérka Nicole Garcia nakrútila melodrámu Mal de pierres podľa rovnomenného románu Mileny Agus. Sentimentálna dráma sa pôvodne odohrávala na Sardínii, tvorcovia ju preniesli do Francúzska do obdobia pred vojnou. Gabrielle (Marion Cotillard) sa najprv zamiluje do muža, ktorý ju odmietne, nervovo sa zrúti a rodičia ju vydajú za sezónneho robotníka. Mladá žena ochorie a musí sa ísť liečiť do sanatória vo Švajčiarsku. Tu sa zamiluje do raneného chorého vojaka. Aj toto vzplanutie je beznádejné. Cotillard si už neraz zaslúžila dostať cenu za herecký výkon, a keby ho tentoraz dostala, bolo by to odškodnenie za minulé roky.
„Je to pokojný príbeh, bez dramatických konfliktov. Jeho štruktúra je jednoduchá: snaží sa sledovať sedem dní v živote ľudí. Vzdáva hold poézii detailov, variáciám a každodenným zmenám,“ povedal o svojom filme Paterson Jim Jarmusch. Chce byť protiváhou dramatických a akčných filmov. „Dáva divákovi možnosť pozerať sa, čo mu prebieha pred očami, na obrazy, ktoré vidí cez okno autobusu alebo z gondoly križujúcej ulice v malom zabudnutom meste.“ Neprezradil však, že hlavný hrdina, vodič autobusu, sa volá ako mesto, v ktorom sa príbeh odohráva, že ho ubíja stereotyp. Svieže a poučné dielo s filozofickým podtextom môže ašpirovať na niektorú z cien.
