Karlove Vary v znamení Učiteľky a Jeana Rena

Vo svetovej premiére uviedol karlovarský festival v hlavnej súťaži slovensko-český koprodukčný film Jana Hřebejka Učiteľka.

06.07.2016 09:00
Zuzana Mauréry Jan Hřebejk Foto:
Zuzana Mauréry a režisér jan Hřebejk uviedli na festivale film Učiteľka.
debata

Nakrútil ho podľa scenára Petra Jarchovského, ktorý dej zasadil do raných 80. rokov. Hlavnú úlohu zveril slovenskej herečke Zuzane Mauréry a príbeh sa odohráva na Slovensku, kde sa aj 20 dní nakrúcal.

Expozícia vtiahne diváka na rodičovské združenie, ktoré riaditeľka školy zvolá z mimoriadneho dôvodu. Jedna žiačka sa pokúsila o samovraždu kvôli šikanovaniu učiteľky, ktorá manipuluje s deťmi aj s ich rodičmi a za „malé“ službičky klasifikuje a hodnotí žiakov. Rodičia talentovaného dievčaťa nie sú ochotní pristúpiť na túto nečistú hru a dieťa má od súdružky len zlé známky.

Mnohovrstvová dráma hovorí o zvrátenosti spoločnosti a mechanizmoch, ktoré používala. Je krutou obžalobou nielen jedincov – manipulátorov, ale aj ľudí, ktorí to mlčky znášali. „Vďaka scenáru som dávno nemal taký pocit istoty pri nakrúcaní. Myslím si však, že je to univerzálny príbeh, v ktorom necítiť politické tlaky. Snažili sme sa vyhnúť všetkým socialistickým symbolom, lebo sme ho chceli posunúť do súčasnosti. Samozrejme, fotografia Gustava Husáka musela byť na stene, učiteľka musela byť súdružka, ale to je všetko,“ povedal režisér Jan Hřebejk.
Scenárista Petr Jarchovský pracoval na scenári 35 rokov a ide o príbeh jeho rodičov, presnejšie jeho matky. „Zažil som to na základnej škole. Vychádzal som z prípadu spolužiačky, výbornej žiačky, na ktorú si jedna učiteľka zasadla.“ A Hřebejk dodal: „Naša učiteľka je bez ohľadu na to, že je komunistka, v prvom rade manipulátorka a takých je aj dnes dosť. Sú ľudia, ktorí si nikdy nemôžu porozumieť, napríklad komunisti s demokratmi. Sú to dva rozdielne svety.“

Učiteľka hovorí o ľudskej vypočítavosti, ktorá nepozná hranice, ale nepostaviť sa jej je tiež  zločin. Je to znepokojivý film najmä pre súčasnosť, ale pointu prezradiť nemožno. Povedať však, že Zuzana Mauréry úlohu zvládla na jednotku, áno. Uvidíme, ako ho ohodnotí medzinárodná porota.

Jean Reno na slávu kašle

Kto by si francúzskeho herca Jena Rena nepamätal z kultových filmov Luca Bessona Leon (ktorý na jeho počesť premietli), Magická hlbočina a Brutálna Nikita. Neskôr zo snímok Godzilla, Mission Impossible, Ronin, Návštevníci či z veselohry Drž hubu. Na festivale si prevzal Cenu prezidenta MFF Karlove Vary.

Otec šiestich detí žije v New Yorku, nakrúca po celom svete, častým hosťom je v Japonsku a v poslednom čase aj v Česku. Na otázku, ako sa mu pracovalo s mladou Natalie Portman pri nakrúcaní Leona, povedal: „Mala len jedenásť a pol roka, ale veľmi rýchlo pochopila, že ide o prácu, a nie hru. V istom zmysle sme sa, samozrejme, hrali, ale len vo filme. Ona to hneď vedela, lebo je veľmi bystrá a má veľké srdce.“

O tom, čo nakrúca v Prahe, odmietol  hovoriť, naznačil len, že je to akčný dobrodružný čínsky film. Nebol ochotný odpovedať ani na otázku o imigrácii s odôvodnením, že nie je politik a nemá dosť informácií. Povedal len: „Ja sám som emigrant.“ (Jeho rodičia sa presťahovali zo Španielska do Afriky.)

O filme Magická hlbočina sa však rozhovoril. „Bolo to prvé veľké dobrodružstvo, ktoré som s Lucom Bessonom podnikol. Príbeh mu napadol, keď bol na jednom ostrove s rodičmi. Už keď som čítal scenár, vedel som, že to bude niečo obrovské. Film mal veľký úspech aj na medzinárodnej scéne. Rok nám trvalo, kým sme sa mohli ponoriť do 33-metrovej hĺbky. Zmenil mi život, pretože vďaka nemu  som  precestoval  celý svet,“ povedal Reno.

Do akej miery ho ovplyvnilo priateľstvo s Lucom Bessonom? „Keď máte úspech, vždy je to len vďaka ľudom, ktorých stretnete. Mal som šťastie, že sme sa zoznámili veľmi mladí a sme dodnes priatelia. Už som robil v divadle, ale neviem, ako by sa môj život bol vyvíjal bez neho.“

Jean Reno si nezakladá na tom, aby bol slávny. „Stať sa hercom je jedna vec, ale stať sa slávnym niečo iné. Čo to vlastne znamená? Neviem. Herec sa však musí zapísať do umeleckej školy, čítať hry, teóriu, všetko. Herectvo je o budovaní a keď chcete budovať, potrebujete základy. Mnoho hercov sa stará len o svoj imidž, a to nie je správna cesta. Musíte byť rád, že ste na javisku, musíte byť šťastný, že tam patríte. Ale byť slávny -  na to ja kašlem,“ dodal.

Kandidát na cenu? Spovede

Z už uvedených filmov sa žiada ešte pripomenúť, že jedným z vážnych adeptov na cenu je talianska snímka Spovede  (Confessioni). Režisér Roberto Andó hlavnú úlohu zveril neopakovateľnému Tonimu Servillovi.

Hrá kartuziánskeho mnícha Salusa, ktorého pozvú na ekonomický summit ministrov financií G8 , ktorý má  zaviesť do praxe radikálne ekonomické reformy. Politicko-etická téma s nádychom detektívky hovorí o arogancii ekonomických lídrov, ich nerozvážnych a často i hlúpych rozhodnutiach  ovplyvňujúcich menej rozvinuté krajiny.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #učiteľka #Zuzana Mauréry #MFF Karlove Vary