Peter Hledík o seriáli Zlatá lýra: Rozbíjam škrupiny spomienok

, 26.10.2016 09:00
33 zlata lyza neckar  Bratislavska lyra Praha 3...
Režisér Peter Hledík pred nakrúcaním s Václavom a Janom Neckářom. Autor:

Seriál Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazerá do zákulisia umenia a kultúry. V aktuálnej časti si priblížime, ako sa robí dokumentárny seriál Zlatá lýra.

Kým sme sa vrátili do Prahy, bola už pieseň Osmý den schází nám hitom. Nič síce nevyhrala, ale hrali ju všetky rádiá," spomínal frontman skupiny Olympic Petr Janda v šiestej časti cyklu dokumentov Zlatá lýra. Bratislavskú lýru sme Slovákom závideli," priznal významný hudobný kritik Jiří Černý. Československý festival populárnych piesní bol jednoducho fenomén. Jeho jedinečnosť približuje aj desať hodinových dokumentov, ktoré vysiela každý utorok v primetime Dvojka RTVS.

Napriek tomu, že tu zúril socializmus, kvitla pôvodná tvorba. Veď Bratislavská lýra bola festivalom slovenskej a českej piesne. Stačí porovnať, koľko pôvodných pesničiek bolo vytvorených v tých rokoch a ako málo ich vzniká dnes," hovorí Peter Hledík. Pod desaťdielny cyklus dokumentov sa podpísal ako režisér.

Pred piatimi rokmi ho oslovil producent Patrik Pašš, či by mal chuť pustiť sa aspoň do jedného dielu. To už existoval rozsiahly archívny materiál, ktorý už roky dával dokopy scenárista Róbert Valovič. Ako prvého sme navštívili Pavla Zelenaya a nakrútili s ním dlhý študijný materiál, na základe ktorého sme začali členiť celé obdobie Lýry od roku 1966 do roku 2000. Spočiatku sme vôbec netušili, že ideme do desiatich dielov," vysvetľuje režisér.

Projekt začal náhle ožívať. Počas výroby sa preskupovali časové obdobia, v spoločných tvorivých rozhovoroch vznikali nové nápady, nové pohľady, nové vizuálne podoby. Mimochodom, nielen scenáristovi pomohol rozsiahly archív, ktorý zostal v jednej z kancelárií obrátenej pyramídy" po odchode Pavla Zelenaya. Ten spolu s ďalším hudobným skladateľom Jánom Siváčkom projekt festivalovej súťaže tanečnej piesne vymyslel a zorganizoval.

Zvuk bol, obraz chýbal

Beach Boys, Joan Baezová, The Easybeats, Udo Jürgens, Amanda Lear, Gilbert Bécaud, Sandie Shaw, Boney M, Zsuzsa Koncz, Maryla Rodowicz, José Feliciano, Omega, Drupi… Speváčky, speváci aj skupiny zo zahraničia, ktorí hviezdili" na koncertoch Bratislavskej lýry, boli väčšinou v čase svojho vystúpenia na vrchole kariéry i slávy.

Najväčší problém bola absolútna neúcta Československej televízie v Bratislave v čase socializmu k hodnotám, ktoré sama vytvárala. Množstvo nenahraditeľných materiálov sa zmazalo, napríklad koncert Josephine Bakerovej," osvetľuje Peter Hledík. Situácia si žiadala dôkladné pátranie aj v pražských a brnianskych televíznych archívoch. Zvukovú nahrávku úspešných piesní totiž mali, chýbal však obrazový záznam.

Veľkým pomocníkom bol v tomto smere archivár STV Milan Antonič, ktorý v relácii Pred rokmi… pripomína a oživuje udalosti, čo pred rokmi zaznamenali spravodajské kamery. V často neprehľadne zoradených materiáloch sa pokúšal vydolovať, čo sa dalo," hovorí režisér.

Ambíciou tvorcov však nebolo len vytvorenie pestrej mozaiky pesničiek, spevákov a popis rôznych miest, na ktorých sa sviatok populárnej hudby odohrával. Precestovali tisícky kilometrov za účastníkmi Lýry, aby z nich vytiahli" spomienky. Každý z pamätníkov si cez roky vytvoril vlastnú legendu. Napokon všetci máme selektívnu pamäť, ktorá veľa z toho, čo sa pred rokmi odohralo, už vytesnila. Mojou snahou ako režiséra bolo rozbiť škrupinu zakonzervovanej podoby spomienok," zdôrazňuje Peter Hledík.

Sandie Shaw pritiahla zvedavosť

V rozhovoroch s tými, čo boli pri tom", preto stále opakoval: Teraz si povedzte, čo ste vtedy povedať nemohli… Spevák a skladateľ Petr Ulrych mu vyrozprával príbeh svojej skladby Zbývá mi jenom píseň, ktorou spontánne reagoval na okupáciu Československa vojskami spriatelených armád" v auguste 1968. Nahrávku, ktorá promptne vznikla v brnianskom štúdiu, vysielalo rádio, kým ho okupanti" nevypli. Je to nádherný text, ale málokto o tej piesni vie. Nasledoval, samozrejme, zákaz! Mimochodom, len pred dvoma rokmi sa dostala na album Půl století.

Píseň o mé zemi vyniesla Karlovi Černochovi Zlatú Bratislavskú lýru v roku 1969. A následne zákaz vystupovať v televízii. Aby však vôbec mohla na festivale súťažiť, musel textár Pavel Žák pôvodný text prerobiť. Spomína, ako požiadavkám cenzorov" sčasti vyhovel, sčasti nie. Pôvodná verzia zaznela vôbec po prvýkrát práve v cykle Zlatá lýra.

Keď sa tvorcovia v priebehu realizácie rozhodli zaradiť festival do európskeho kontextu, vycestovali aj za hranice. Britská speváčka Sandie Shaw, ktorá sa preslávila tým, že spievala bosá, prezradila, prečo prijala ponuku na Lýre vystúpiť. Po prvý raz v živote sa chcela pozrieť za železnú oponu" a navštíviť dovtedy celkom neznáme mesto. V spomienkach talianskeho pop-rockového speváka Drupiho ostala Bratislava ako sivé mesto, v ktorom žili milí ľudia. Keď sa však chcel pristaviť a prehodiť s nimi reč, hneď ho strážcovia poriadku" ťahali preč.

Spravodajstvo dokresľuje atmosféru doby

Colníci, snoriaci v kufroch dovolenkárov cestujúcich len do Maďarska. Redaktor, spovedajúci mladé ženy vychádzajúce z Tuzexu, prečo nakupujú v predajni so zahraničným tovarom. Reportážny šot z fronty na toaletný papier. Správa o úspešnom napredovaní výstavby sídliska či splnenom pláne jednotného roľníckeho družstva. Vojská Spojených štátov vo Vietname, ruská armáda v Afganistane, jadrové pokusy západných mocností… Ale aj perličky ako Gilbert Bécaud vyzval slovenskú novinárku do tanca či ako sa vtedy žilo od zálohy po výplatu…

Desať dokumentov hovorí nielen o tom, čím vlastne Lýra bola, čo znamenala pre spoločnosť a ako ju vnímali obyčajní ľudia, nepoznajúci život za hranicami socializmu. Ale v širšom kontexte mapuje aj spoločenské dianie v rozpätí rokov 1966 až 2000, keď Bratislava ožila festivalom naposledy.

Práce na cykle dokumentov trvali veľmi dlho. Napokon ak chce človek urobiť niečo poriadne, trvá to roky. Časom sa nazhromaždilo nesmierne veľa zvukového aj obrazového materiálu. Za najväčšie trápenie považuje režisér nevyhnutnosť vtesnať množstvo zaujímavého materiálu aj rozprávania do pôvodne päťdesiatich štyroch, postupne až päťdesiatich ôsmich minút.

Aj v najhoršom období socializmu existovalo niečo, čomu sa hovorí ostrovy pozitívnej deviácie. Aby mohla vzniknúť akákoľvek kultúrna hodnota, je predovšetkým potrebné dať dohromady kvalitných, talentovaných, invenčných, kreatívnych ľudí. Máme ich a sú schopní vytvoriť obrovské veci," dodáva Peter Hledík.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#seriál #Peter Hledík #Zlatá lýra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku