Pri svojom poslednom filme Rodinné šťastie – okrem iného najlepšej snímke vlaňajšieho festivalu v Karlových Varoch – sa dokázal umne zaobísť s malým rozpočtom. Talentovanému autorovi totiž na to, aby natočil skvelý film, stačí entuziazmus, dobrý scenár postavený na vypointovaných situáciách a smutno-smiešnych vzťahoch, tím zdatných kameramanov, štrnásť natáčacích dní a šesť hercov vrátane režiséra a jeho vlastnej rodiny.
Rozprávali sa o živote
Hajduov príbeh malej osobnej rodinnej tragikomédie vychádza z konceptu divadelnej hry, ktorá filmu predchádzala a v Maďarsku mala veľký úspech. Situácie a vzťahy vymýšľal v spolupráci s hercami, s ktorými sa bavil o ich každodenných problémoch.
Štruktúra divadelnej hry do veľkej miery definuje naráciu aj časopriestor filmu. Rodinné šťastie sa odohráva v jedinej lokácii – v Hajduovom vlastnom budapeštianskom byte, čo bola zaťažkávacia skúška najmä pre kameramanov. Filmár však z priestoru vyťažil absolútne maximum, plasticky ho rozkladá a počas 80 minút sa „nevyčerpá“. Divák navyše nemá klaustrofóbický pocit, aj keď hlavným dejiskom je takmer stále jediná izba.
Režisér stvárnil mladého otca Farkasa, hlavnú mužskú postavu, a ďalšie úlohy „rozdal“ manželke a jeho dvornej herečke Orsolyi Török-Illyésovej aj päťročnému synovi Brunovi. Jeho mladú filmovú rodinu v kríze znenazdajky „prepadnú“ príbuzní s prosbou o dočasné ubytovanie a priestranný byt sa zasype malými konfliktami a dávno naštrbenými vzťahmi.
Počas jedného dňa dochádza k vzájomnej konfrontácii dvoch rodín, ktoré riešia vlastné existenčné problémy. Mladý manželský pár žije usporiadane, no aj napriek idylickým predpokladom je v disharmónii, neprežíva rodinné šťastie. Manželia nezvládajú výchovu syna a stále si akosi nevedia zvyknúť, že sú traja. Do ich tiesne sa odrazu zapletie manželkina sestra s mužom a dcérou. Ich náhly návrat zo Škótska, kde pracovali a žili, odhalí vtipné manželské tajomstvo.
Hajdu nezostane nikomu nič dlžný. Farkas (Szabolcs Hajdu) sa vyvyšuje nad príbuzných, topiacich sa v aktuálnom zmätku, za čo ho osud nepríjemne „prefacká“. Korením Rodinného šťastia je humor – Hajdu pomenúva javy sarkasticky presne, no dáva nádej, že šťastie sa skrýva, aj keď je momentálne v tieni malej katastrofy.
Poznáme to všetci
Príbeh vychádza z bezprostrednej banality všedných momentov – z osobných, ale zásadných problémov, ktoré možno riešiť buď podvolením sa, alebo rozchodom. Presne odpozorované situácie sú univerzálne a zároveň v kontexte príbehu vyústia celkom jedinečne. Hajdu je cynický, napätie ťaží z dialógov a vnútorné konflikty postáv odhaľuje rafinovane pozvoľna – „vyfarbujú sa“ v bizarne vypätých situáciách.
Láskavý tyran vyzlieka hrdinov s ironickým nadhľadom, až napokon dospejú k vzájomnej akceptácii. V rodine odhaľuje prirodzené nuansy vzťahov – čím sú si totiž ľudia bližší, tým lepšie poznajú nedostatky toho druhého a ľahko sa začnú nenávidieť. Napokon krkolomne, ale predsa víťazí láska vynútená pokrvnou príbuznosťou.
Szabolcs Hajdu je prekvapivý, pútavý, a najmä zábavný rozprávač. Divák dostane na tanieri vlastné každodenné zlyhania bez depresívnych gest a vďaka humoru ich schuti prehltne.
Hodnotenie Pravdy
4,5 hviezdičky z 5
- Rodinné šťastie / scenár a réžia: Szabolcs Hajdu / hrajú: Szabolcs Hajdu, Orsolya Török-Illyés, Erika Tankó a ďalší / premiéra: 16. februára