Slnko v sieti zatiaľ nemá váhu

Viacero cien putovalo do rúk českých tvorcov ocenených za filmy, ktoré vznikli v koprodukcii so Slovenskom, väčšina z nich však v piatok večer do bratislavskej Starej tržnice osobne neprišla.

Slovenská filmová a televízna akadémia nominovala do hlavnej kategórie hrané snímky Ja, Olga Hepnarová, Masaryk a Učiteľka. Historická dráma Masaryk si k 12 Českým levom pripísala 8 Sĺnk v sieti, českí filmári Petr Kazda a Tomáš Weinreb si za film Ja, Olga Hepnarová, o poslednej československej popravenej vrahyni, zaslúžili cenu pre najlepšiu réžiu. Najlepšou herečkou je „učiteľka“ Zuzana Mauréry a hercom „Masaryk“ Karel Roden.

Vo vedľajších úlohách ocenili Oldřicha Kaisera (Masaryk) a Zuzanu Kronerovú (Červený kapitán). Scenárista filmu Učiteľka Petr Jarchovský vychádzal pri písaní z vlastných skúseností a snímka získala Slnko v sieti pre najlepší scenár. Dokumentom roka je Para nad riekou, slovensko-českého režisérskeho dua Robert Kirchhoff a Filip Remunda.

Znepokojenie nad diskusiou o RTVS

Všetky tri spomínané filmy nominované v hlavnej kategórii vznikli v réžii a podľa scenárov českých tvorcov a ich neúčasť na slávnostnom odovzdávaní ukazuje, že slovenské filmové národné ceny, ktoré sa po novom udeľujú s ročnou periodicitou, nemajú pre českých susedov dostatočný cveng a chvíľu ešte potrvá, kým budú dosahovať vážnosť Českých levov.

Slnko v sieti bolo totiž, rovnako ako minulý rok, zorganizované „po slovensky“. Zopakoval sa dramaturgický koncept a bohužiaľ aj viacero vlaňajších chýb. Galavečer aj tentoraz padal na rozpačitej organizácii a moderátorovi, ktorý zostal na poslednú chvíľu na všetko sám.

Foto: SFTA

Rudolf Urc Slnko v sieti Cenu za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si odniesol dramaturg, scenárista, režisér, publicista a pedagóg Rudolf Urc.

Priamy prenos odvysielala Jednotka RTVS a diváci mali jednu z mála príležitostí priradiť si k známym i menej známym menám filmových tvorcov konkrétne tváre. Väčšina Slovákov si po ceny poctivo prišla a producentka filmu Učiteľka Zuzana Mistríková využila ďakovnú reč ako príležitosť vyjadriť sa k aktuálnej voľbe riaditeľa RTVS, ktorého nedávno verejne kritizoval premiér Robert Fico.

„Nemôžem v tejto chvíli a na tomto mieste nevyjadriť silné znepokojenie, nielen moje, ale aj ďalších mojich kolegov, nezávislých producentov, nad tým, ako prebieha v tejto krajine verejná diskusia o budúcnosti verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska. Považujeme za neprijateľné, aby jeden z najvyšších ústavných činiteľov otvorene podmienil riešenie financovania médií verejnej služby tým, či má nad týmto médiom kontrolu, a aby druhý ostro kritizoval túto inštitúciu len preto, že nevyhral prezidentské voľby. Verejnoprávne médiá nemajú slúžiť vám politikom. Nepatria vám, nefinancujete ich zo svojich vlastných prostriedkov. RTVS poskytuje službu verejnosti,“ apelovala Mistríková na politikov, aby pri voľbe nového riaditeľa prihliadali na to, že verejnoprávna televízia má slúžiť predovšetkým divákom. Koproducentom Učiteľky bola RTVS.

Slovenské Oscary po slovensky

Aj napriek nablýskanej scéne a veľkému pódiu sa Slnko v sieti podobalo skôr na besiedku a stretnutie starých známych ako na kultivovanú slávnosť à la slovenské Oscary.

Ozvláštnením prenosu boli dokrútky k nominovaným filmom, kde sa vyjadrovali samotní tvorcovia. Inak sa večer niesol v zabehnutej dramaturgickej schéme – vyhlásenie nominácií, mikrorozhovor s osobnosťou, ktorá cenu odovzdáva, vyhlásenie víťaza a „ďakovačka“. Celkom by stačilo, keby mal moderátor inteligentný scenár a dokázal spontánne reagovať, no Bruno Ciberej bol z pochopiteľných dôvodov – dva dni pred udeľovaním sa totiž dozvedel, že bude kvôli náhlej chorobe kolegu na pódiu sám – v nepohodlnom kŕči a tento pocit intenzívne prenášal aj na ostatných zúčastnených. Podobne minulý rok „nesúzneli" moderátori Jan Kraus a herečka Gabika Marcinková.

Rušivým momentom bol aj hudobný sprievod kapely Polemic, ktorá síce sprevádzala ocenených na pódium tematickou pesničkou Slnko v sieti, refrén „Je to šialené“ však zhadzoval situáciu do bizarných a nedôstojných polôh.

Slnko v sieti je len raz do roka a slovenskej filmovej slávnosti by preto neuškodila vážnosť a istá grácia, ale aj väčší ohľad na diváka, ktorý ju sleduje v televízii s očakávaním výdatného programu. Namiesto toho sa opäť stretol s rozpačitosťou viacerých zúčastnených a potláčaním pocitov trápnosti z nezvládnutých detailov.