Keď dva manželské páry a ich single kamarát vstúpia do priestranného bytu manželov Bruna a Evy, kde sa celý príbeh odohráva, netušia, že sa im naskytne unikátna príležitosť dozvedieť sa o sebe viac. Hostiteľka totiž prítomných vyprovokuje k tomu, aby vyložili na stôl mobilné telefóny a počas večera sa spolu podelili o všetky prichádzajúce hovory a správy. Odvážnu hru na pravdu musí paradoxne prijať každý, kto nechce vzbudiť podozrenie. Vzrušenie a strach tak prichádzajú s každým zapípaním telefónu.
Hrdinovia bez minulosti vystupujú pod vplyvom šikovne nastavenej situácie zo svojich konformných zón, ich privátne životy sa na okamih stanú verejnou záležitosťou a každá prichádzajúca mobilná konverzácia preveruje vzťahy partnerov a priateľov. Pre umelca skvelá platforma na to, aby v štýle „ruskej rulety“ skúšal charakter a nastavil divákovi zrkadlo. Režisér filmu Úplní cudzinci Paolo Genovese sa inšpiroval divadlom a príbeh konverzačnej drámy situoval do priestranného bytu, kde plasticitu priestoru podporuje kĺzavá kamera Fabrizia Lucciho a úlohy rozdal skúseným hercom.
Podobný koncept aj tému partnersko-rodinných vzťahov reflektuje maďarský filmár Szabolcs Hajdu vo filme Rodinné šťastie. Zatiaľ čo jemu sa podarilo banálnu rodinnú situáciu s napätím vygradovať, odľahčiť iróniou a preniknúť do smutno-smiešnej podstaty rodinného nešťastia, snaha Talianov rozvinúť vtipnú vzťahovú dramédiu o problémoch buržoáznych štyridsiatnikov zostala visieť vo vzduchoprázdne.
Tvorcovia sa zasekli pri umelom moralizovaní, patetickom sentimente a príkro prekombinovaných milostných trojuholníkoch. Ani jedna z postáv príbehu nemá vnútornú hĺbku, ich trápenia aj činy sú vymurované scenáristami. Počas deja sa ich životy síce vykývajú z pántov, no neprejdú žiadnou zásadnou premenou. Celý konštrukt navyše zavŕši nepravdepodobný záver, ktorý chcel byť zmierlivou, ružovou pointou o tom, že sme schopní odpúšťať a pre pohodlie ochotne akceptujeme vlastné nešťastie. Bolo by krásne, keby táto myšlienka vyšla z príbehu a postáv prirodzene.
Situácia sa vyvíja štandardne, body zlomu v zásade ničím neprekvapia. „Bonboniéra“ je nabitá motívmi – konflikt matky s dospievajúcou dcérou, zatajovaná homosexualita či alkoholizmus, spor so zavadzajúcou svokrou. Snaha venovať všetkým postavám rovnaký priestor a ukázať ich problémy rovnakým dielom nedovolí vyznieť hlavnej myšlienke. Autori ju akcentujú umelo, ako tézu vloženú do úst postavám.
Úplní cudzinci mali potenciál byť napínavou a prekvapujúcou vzťahovkou s komediálnym presahom, no výsledkom je suché konštatovanie o tom, že sme povrchní klamári. Všeobecné úskalia moderných vzťahov totiž reflektuje na tých najbanálnejších situáciách a charakteroch. Hrdinovia sú plochí figuranti, ktorým od začiatku vidíme do kariet. Silnou stránkou filmu je civilné herectvo talianskych hercov, ktorí si získajú sympatie.
Filmári vyšli z dobrého nápadu, no azda aj pre prílišnú opatrnosť dospeli ku klišé, aj preto sú Úplní cudzinci predvídateľná konverzačná dráma so všetkým, čo k obdobnému žánru patrí.
HODNOTENIE Pravdy
- 3 hviezdičky z 5
- Úplní cudzinci / Taliansko 2016 / réžia: Paolo Genovese / scenár: Filippo Bologna, Paolo Costella, Paolo Genovese, Paola Mammini, Rolando Ravello / hrajú: Alba Rohrwacher, Kasia Smutniak, Valerio Mastandrea a ďalší / premiéra: 27. apríla
