Jan Němec bol už dávnejšie chorý, ale do životopisného filmu sa pustil s vervou a vraj ho nakrúcanie držalo pri sile. Zomrel vlani v marci a v júli by bol mal osemdesiat rokov. Odchádzal asi s dobrým pocitom, lebo film sa daril. Němec si našiel šikovný kľúč k tomu, aby mohol netradične vyrozprávať svoje pestré zážitky. A najmä vnemy. Je to pocitový film, a preto zaujme aj diváka, ktorý tvorbu tohto režiséra podrobne neovláda.
Pocitom rozumie každý
Jan Němec chcel, aby sa vo filme zachovala jeho vyzývavá nátura, ale aby tam už bola aj múdrosť nadobudnutá vekom a najmä – aby nevyzeralo všetko tak vážne, ako keď udalosti prežívame. Tento odstup, umožňujúci využiť humor a hravosť, je na filme veľmi sympatický. Nie, že by režisér poľavil zo svojej drzosti, „vyrývačnosti“, ale pracuje aj s tzv. spomienkovým optimizmom, vďaka ktorému je snímka pohodová a doslova pekná. Všetko má farby, vône, dušu! A hoci vidno, že sa pri filmovaní šetrilo, aj prosté zábery sú pôsobivé, obsažné a výrečné – ako to vždy vedeli filmári tzv. novej vlny.
Mnohým divákom, najmä na Slovensku, bude asi vŕtať v hlave už samotný názov filmu – Vlk z Královských Vinohrad. Zdá sa – a to potvrdil aj sám Němec – že to je zámerná ponáška na film Vlk z Wall Streetu a na Leonarda di Capria. Režisér sa týmto podobenstvom hlási k svojej povesti zvodcu žien a škandalistu. Mne pripomína názov aj Šlitrovu a Suchého pieseň Ďábel z Vinohrad.
Podľa mediálneho obrazu bol Němec totiž dosť diabolský, ale aj sám sa chválil svojimi výčinmi a divočinami. Veď bol to on, kto strieľal do okien Marte Kubišovej, aby jej takto vyznal lásku. Speváčka sa stala jednou z jeho štyroch manželiek, z ktorých prvou bola svojrázna filmárka Ester Krumbachová. Poslednú manželku, Ivu Ruszelákovú, si zobral v roku 2003 a mal s ňou svoje jediné dieťa, dcéru Arletu.
Foto: ASFK
Vo filme sa však o súkromí nehovorí, Němec sa zaoberá svojou profesionálnou kariérou, svojimi ambíciami, sklamaniami, svojím umeleckým osudom. Vyznieva to trocha smutne, a tak si názov môžeme vysvetľovať aj ako odkaz na istú vlčiu osamelosť a zároveň spätosť s Prahou. Režisér žil totiž od malička na Vinohradskej triede, kde mala jeho mama lekárka ordináciu. Odtiaľ neskôr nakrúcal aj vpád spojeneckých vojsk v roku 1968 do centra Prahy. Týmito zábermi (Oratórium pre Prahu) sa stal známy v celom svete. On sa však chcel presláviť svojím filmom O slavnostech a hostech. A o tej túžbe sa diváci z filmu dozvedia.
Sláva bola na dosah
Na scenári tohto filmu spolupracoval režisér Němec práve s Ester Krumbachovou a veľa si od neho sľuboval. V šesťdesiatych rokoch sa zaktivizovali všetky múzy sveta, umelcom sa darilo, a tak aj na festival v Cannes boli prihlásené až tri československé filmy (Němcov O slavnostech a hostech, Formanov Hoří, má panenko a Menzlov Rozmarné léto). Čakalo sa, že vyhrá Němec. No v tom čase vrcholila vo Francúzsku študentská revolta, ktorá v tom čase tiež zachvátila svet a ktorá bola zameraná aj proti snobom. Ľavicovo orientovaní umelci v Cannes s nimi sympatizovali a festival prerušili. Režisér Jean-Luc Godard dokonca vraj prerezal filmové plátno a už sa súťažiť nedalo. Tým zanikla aj šanca na výhru Němcovho filmu.
Neměc sa vo filme Vlk z Královských Vinohrad vracia k týmto dňom, ešte sa s tou krivdou vyrovnáva, ale už so spomínaným nadhľadom a čiernym humorom. Zakomponoval do deja napríklad zveličenú fantáziu o tom, ako rozbíja kameňom hlavu Jeanovi-Lucovi Godardovi, ktorý bol príčinou jeho vtedajšieho zúfalstva a zlosti.
Diera do sveta sa teda nekonala, naopak, svet sa uzavrel. Už v auguste Československo prepadli „spojenecké“ vojská a nasledovala normalizácia. Do tej sa Němec vôbec nehodil a ona sa nehodila jemu. Jeho filmy zakázali a jeho povaha sa búrila. Musel odísť, ale ani emigrovať nebolo ľahké. Aj o tom je kúsok filmu. V lietadle zahrá scénku pokusu o odchod Jiří Mádl s Táňou Pauhofovou. Vyvedú ho rovno na výsluch, kde si vyšetrovateľ myslí o spisovateľovi Franzovi Kafkovi, že to je žijúci človek a skúma jeho postoje k režimu. Zasa šok! Ako to vydržať? Napokon sa na Západ Jan Němec dostane, ale zisťuje, že ani tam to nie je ľahké, najmä, ak chce človek zohnať peniaze na film.
Foto: ASFK
Na živobytie si zarába aj nakrúcaním svadieb na video, ale kvôli financiám na umenie obchádza boháčov. Tak sa snaží cez rodáčku Ivanu Trumpovú vytĺcť niečo aj z vtedy ešte mladého Donalda Trumpa, no nepochodí. Ten mu totiž namiesto peňazí pošle knižku, ktorá mu práve vyšla, a to s osobným venovaním. Režisér ju hádže do koša. Nepochodí ani u úspešnej tenistky. Pasáže sú obzvlášť humorné, nie bolestínske – veď napokon sa stal významným režisérom a tento posledný dokument Němcovu tvorbu dôstojne zavŕšil.
Chcel sa ukázať aj inak
Sympatické je, že v tomto štylizovanom dokumente Němec všelijako žartuje, preháňa, rozpráva, aby to malo grády. Rozpráva nielen, ako to bolo, ale aj ako by chcel, aby to bolo, ako sa on sám videl, alebo ako chcel pôsobiť. Vybral si na to práve Jiřího Mádla. Ten Němca zahral ako nenápadného muža, ktorý všetko vníma s jemným humorom a s trochou smútku. Je drobný, sympatický i šarmantný. V jeho podaní sa škandalista a nespokojenec Němec vôbec nerozčuľuje. Všetko berie ako súčasť osožného životného príbehu, s ktorým sa už zmieril a o ktorý sa chce podeliť. Aj ten divák, ktorý Němcovu tvorbu a osobnosť dobre nepozná, bude mať z „Vlka“ zážitok, lebo ho robil dobrý režisér a – s láskou k filmu.
