Je to umelecký maskér Juraj Steiner. A pozorne sleduje, či páliace slnko, dážď, alebo mráz nezanechali stopy na hercoch, ktorým svojím majstrovstvom vpečatil podobu filmových hrdinov. Aby mohol okamžite zasiahnuť. „Od mrazu a vetra sú herci niekedy červení, zráža sa im na nose dych, v lete sa zasa v priebehu nakrúcania potia alebo opália,“ povedal vlani pre Pravdu, keď získal Českého leva, hrdina dokumentu Masky Juraj Steiner.
K vôni líčidiel a farbičiek pričuchol už ako ôsmak, keď hľadali deti do filmu My z deviatej A. Prebojoval sa až do finálového kola, no postavičku uličníka si napokon nezahral. Zistil však, čo chce v živote robiť. Umeleckému maskérstvu sa venuje od absolvovala štúdií na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Prahe. Spolupracoval na viac ako stovke filmov, okrem iného sa podpísal aj pod Modré z neba, Rivers of Babylon, Všichni moji blízcí, Kruté radosti, Nedodržaný sľub, Muzika, Eštebák či Johankino tajomstvo. Rozprávka Sedem zhavranelých bratov mu vyniesla Českého leva za najlepšie masky.
„V napätej chvíli, keď zaznelo moje meno a počul som potlesk, pocítil som obrovskú radosť. Na každom schode, ktorým som vystupoval na javisko, som sa snažil vybaviť si všetko, čo som chcel povedať,“ zaspomínal vtedy Juraj Steiner na slávnostný okamih. Už v 70. rokoch si vysoko cenili jeho kumšt aj v zahraničí. Dvadsaťosem rokov spolupracoval ako umelecký maskér pri tvorbe operných inscenácií, ktorých premiéry uvádzal wagnerovský festival v Bayreuthe.
„S kamerou sme Juraja Steinera prenasledovali všade tam, kde momentálne pracoval. Napríklad ako riešil závažné problémy s parochňou pri príprave inscenácie Sissi (úteky Alžbety Rakúskej) v Slovenskom národnom divadle. Ale aj v Bayreuthe,“ povedal pre Pravdu režisér dokumentu Juraj Nvota. Zoznámili sa pri nakrúcaní filmu Kruté radosti. „Vo filme som bol vtedy nováčik, tak som sa rozhodol obklopiť ľuďmi, ktorí sú vo svojom odbore špičky. Oslovil som preto Juraja Steinera ako známeho a výborného umeleckého maskéra. Spolupracovali sme odvtedy na všetkých mojich filmoch a popritom aj v divadle. V Štúdiu L+S, Astorke aj SND, kde sme robili napríklad Lehárovu Zem úsmevov či Palárikovo Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch,“ pokračoval režisér.
„Podrobne sleduje tváre, je to obrovský inšpiračný zdroj. Mám tak nastavené senzory. Vnímam opitých ľudí, bezdomovcov, zmaľované ženy a informácie o nich sa mi automaticky ukladajú v hlave. Keď mám herca pripraviť do podobnej roly, použijem ich. Takisto sa mi v mysli ukladá dramatickosť situácie – v ktorých momentoch sa človek spotí, kedy má byť červený v tvári či strapatý,“ pripomenul Juraj Steiner. Netají, že ako ctiteľ prirodzenosti má rád minimalizmus a najradšej by hercov nelíčil. Divadlo je však oveľa štylizovanejšie. „Moje prvé veci pre javisko som robil ako do filmu. Výsledkom bolo, že z hľadiska neboli vôbec vidieť. Musel som sa to naučiť,“ priznal náš popredný umelecký maskér.
„Životný príbeh Juraja Steinera je nesmierne bohatý. Odzrkadľuje príbeh celej spoločnosti, ktorá prešla rôznymi režimami. Vyrastal len s mamou, kvôli židovskému pôvodu to nemali ani po vojne jednoduché. Dnes počúvame, že Tiso, ktorý podpísal deportácie desaťtisícov slovenských spoluobčanov, zachránil Slovákov… Slovákov zachránilo SNP, ktoré sa postavilo proti nacizmu na základe vlastného svedomia,“ dodal režisér Juraj Nvota.
Dokument Masky Juraj Steiner vysiela v utorok Dvojka RTVS o 20.10 hodine.
