Lenu (Dominika Morávková-Zeleníková) znásilní učiteľ matematiky (Róbert Jakab) počas doučovania v jej izbe. Vo vedľajšej izbe sú pritom Lenina mama aj brat. Lena nekričí, nebráni sa, hoci vidno, že sa jej to, čo sa deje, vôbec nepáči. Je paralyzovaná a v šoku. Tvorcovia snímky Špina, ktorá je oddnes v slovenských kinách, vysvetlili, prečo znásilnenie vo filme zobrazili práve takto.
Foto: FORUM FILM SK
„Dosť veľa sme diskutovali o tom, ako ľudia vnímajú znásilnenie a zistili sme, že mužský a ženský pohľad naň sa líšia. Mne sa napríklad zdalo, že znásilnenie by sa predsa tak, ako je to vo filme, keď má dievča doma rodičov, nestalo. Určite by kopala, kričala… Ale dievčatá (režisérka Tereza Nvotová a scenáristka Barbora Námerová) hovorili, že z výskumov a štatistík, ako ženy reagujú na znásilnenie, vyplýva, že pravdepodobná reakcia je šok – ženy sú z toho také šokované, že nekopú a nekričia. Práve naopak, chcú mať tú situáciu čo najskôr za sebou a čo najskôr na ňu zabudnúť,“ vysvetľuje jeden z producentov filmu Peter Badač. „Mal som zafixovanú nejakú predstavu o znásilnení z amerických filmov – že sa má diať niekde v tmavej uličke, žena má byť výstredne oblečená a podobne. To však nie je pravda a myslím si, že jedným z hlavných posolstiev nášho filmu je aj nabúrať toto klišé,“ dodáva.
Režisérka Tereza Nvotová ho dopĺňa: „Z výskumu, ktorý sme mali k dispozícii, vyplýva, že iba 12 percent prípadov znásilnenia sa stane tak, že obeť páchateľa nepozná. Vo väčšine prípadov ide o niekoho, kto je obeti známy a znásilnenie sa väčšinou deje na nejakom bezpečnom mieste, ako je domov alebo škola, pričom obeť páchateľovi dôveruje.“ Podľa Nvotovej sa scéna znásilnenia zdala nedôveryhodná aj komisii na kinematografickom fonde, kde tvorcovia takisto museli vysvetľovať, že predstavy o znásilnení, ktoré vo verejnosti rezonujú, sa od toho, ako sa znásilnenie deje v skutočnosti, často dosť líšia. „To, čo je vo filme, je podľa štatistík tá najväčšia realita,“ hovorí Nvotová.
Podľa režisérky je problémom aj to, že ľudia často ani nevedia, čo to znásilnenie je. Aj reči o tom, že keď dievča povie nie, myslí vlastne áno, prispievajú k tomu, že páchateľ znásilnenia nemusí byť deviant. Môže to byť normálny človek, ktorý si nemusí uvedomovať, že to, čo robí v partnerskom vzťahu, je vlastne znásilnenie. Tie sa totiž často dejú aj medzi partnermi. Podľa Nvotovej o tom svedčí aj šialená štatistika, ktorá hovorí, že viac ako polovica Slovákov si myslí, že sexuálne násilie je v určitých prípadoch ospravedlniteľné.
