O severské osvieženie sa od 29. júna postará prehliadka Fínske filmové leto s Akim Kaurismäkim. Vietor do spotených dní vnesú bizarné postavičky so „zabijackými“ dialógmi a esenciálny humanizmus šmrncnutý Kaurismäkiho nezameniteľným humorom.
Kaurismäki obľubuje koncept trilógií, zatiaľ ich zavŕšil dve, ostatne aj najnovšia snímka je pokračovaním trilógie o utečencoch, ktorú odštartoval v roku 2011 filmom Le Havre. Všetky filmy však fungujú ako samostatné príbehové entity, vystihuje ich tragikomická letargia a definitívna všednosť. Antihrdinovia z okraja spoločnosti levitujú v retro bezčasí, okupujú naoko imaginárne mestá, ktoré sú predsa miestami s konkrétnou a veľmi aktuálnou spoločenskou či historickou pachuťou. Kaurismäkiho, podobne ako amerického nezávisláka Jima Jarmuscha, ovplyvnil japonský filmový vizionár Jasudžiró Ozu, obaja svoj vzor – kráľovského rozprávača o „prostom nič“ – dávno dobehli.
Kaurismäki je satirik a zároveň dobrosrdečný humanista. Nadväzuje na melanchóliu neorealistov De Sicu či Marcela Carného a je jedným z najväčších ľudomilov spomedzi všetkých súčasných filmárov. Kriticky reflektuje sociálne problémy – nezamestnanosť a naposledy utečeneckú krízu, jeho nedokonalí odpadlíci odkrývajú narušenú štruktúru nášho sveta, ktorému chýba to najdôležitejšie – láska, solidarita a vzájomný rešpekt.
Dievča zo zápalkárne a Tiene v raji patria do voľnej trilógie o proletariáte. Filmy Zločin a trest a Bohémsky život sú adaptáciami či skôr voľnými dialógmi s dielami literárnych klasikov Dostojevského a Henryho Murgera. Do prehliadky je zaradený aj „najhorší film všetkých čias“, ako ho promoval samotný režisér, mystifikačný hraný (ne)dokument o populárnej fínskej kapele Leningradskí kovboji dobývajú Ameriku a satira Zmluva s vrahom o chlapíkovi, ktorému sa objednávka vlastnej vraždy vymkne spod kontroly.
Ak by ste však mali v rámci prehliadky vidieť len jediný film, rozhodne je to Bohémsky život – Kaurismäkiho prvý film natočený vo Francúzsku. Príbeh veľmi voľnej čiernobielej filmovej adaptácie vyviera už z Pucciniho opery Bohéma. Historku o troch priateľoch, intelektuáloch a umelcoch, však režisér zasadil do súčasnosti a v zmysle postmoderny sa pohral s melodramatickou náladou starých francúzskych ľúbostných príbehov aj so stereotypmi žánrov 30. rokov. Aj keď sú hlavnými hrdinami umelci, zobrazuje ich ako malých ľudí s túžbami. Mierni hulváti však majú gráciu a vždy dokonale nastavený morálny kompas, ten je ostatne povinnou výbavou všetkých Kaurismäkiho trpiteľov.
