Projekt 100 otvorí začiatkom septembra distribučná premiéra filmu Out režiséra Györgya Kristófa, ktorý reprezentoval Slovensko na tohtoročnom festivale v Cannes. Prehliadka potom týždeň po týždni postupne až do polovice novembra prinesie do kín ďalších deväť celovečerných a jeden krátky film – animovanú snímku Ivany Šebestovej Žltá.
Lajka trochu inak
„Oprel som sa o reálny príbeh Lajky. Síce trochu dotvorený, že má šteňatá a že ich prepašuje do rakety, ktorou ju potom vystrelia, ale prvá polhodina je, dá sa povedať, reálny príbeh Lajky,“ povedal Českej televízii o svojom celovečernom bábkovom animovanom sci-fi muzikáli Lajka režisér Aurel Klimt. „Pretože som Lajku nechcel nechať zomrieť vo vesmíre, ale, naopak, chceli sme urobiť sci-fi, a sci-fi je veda a fantasy, tak tú časť vedy sme spotrebovali najmä na prvú polhodinu. A ďalšia hodina je už naozaj fantázia, keď Lajka spolu s ďalšími zvieracími kozmonautmi odletí do vesmíru, obývajú tam planétu a majú sa tam nádherne, až kým im to znovu nezačnú kaziť ľudia,“ dodal Klimt, ktorý je známy vďaka dvom častiam bábkového projektu Fimfárum (2002, 2006) či filmu Krvavý Hugo (1998) nominovanému na študentského Oscara.
Laika teaser from Aurel Klimt on Vimeo.
Jeho projekt Lajka má dlhú históriu, na začiatku ktorej bolo v roku 2002 divadelné predstavenie a o dva roky neskôr vznikla pilotná filmová ukážka. Celovečerný film začali tvorcovia vyvíjať pred desiatimi rokmi. Hoci znie príbeh Lajky trochu rozprávkovo, podľa Klimta nie je určená iba deťom, pretože niektoré jej temnejšie podtóny budú prehovárať skôr k dospelým divákom. Projekt 100 uvedie Lajku začiatkom novembra.
O čosi skôr (koncom septembra) premietne Projekt 100 v kinách víťazný film karlovarského festivalu Křižáček českého režiséra Václava Kadrnku. Snímka v hlavnej úlohe s Karlom Rodenom, na ktorej sa koprodukčne podieľalo aj Slovensko, vznikla na motívy epickej básne Jaroslava Vrchlického Svojanovský křižáček. Odohráva sa v stredoveku, v jej centre stojí otec pátrajúci po svojom synovi a film sa vyznačuje dlhými zábermi, krásnou prírodou a minimom slov. Křižáček vyvolal v Karlových Varoch polemiku, či si zaslúži Krištáľový glóbus pre najlepší film. Slovenskí diváci sa o tom budú môcť presvedčiť na vlastné oči už o niekoľko týždňov.
3,5 kilometra, 180-tisíc políčok
O kvalitách ďalšieho filmu, ktorý sa nedávno premietal v Karlových Varoch, dnes nikto nepochybuje. Oscarový Obchod na korze (1965) tu uviedli v zdigitalizovanej verzii a v rovnakej verzii ho do slovenských kín prinesie aj Projekt 100. Samotná digitalizácia trvala niekoľko mesiacov a vyčistili pri nej takmer 3,5 kilometra filmového pásu, teda viac ako 180-tisíc filmových políčok. Film, ktorý je zatiaľ stále jediným oscarovým úspechom slovenskej kinematografie, vznikol podľa scenára Ladislava Grosmana a odohráva sa počas druhej svetovej vojny za Slovenského štátu. Jeho protagonistom je stolár Tóno Brtko (Jozef Króner), ktorý sa pod nátlakom ženy a švagra stane arizátorom v obchode vdovy Lautmannovej (Ida Kaminska). Hoci sa s ňou neskôr spriatelí a snaží sa zabrániť jej odsunu, tragédii nezabráni. „Základ všetkého násilia tvoria vždy dobrí, neškodní a voči násiliu pasívni ľudia,“ citoval karlovarský festival zosnulého režiséra snímky Jána Kadára a k jeho slovám dodal výrok jeho spolurežiséra Elmara Klosa: „Je veľké zjednodušenie, keď sa násilie vykresľuje iba v podobe diabla. Ono predsa môže byť aj veľmi žoviálne, ľudské, susedské, a pritom rovnako zlé.“ Obchod na korze sa vráti do slovenských kín 9. novembra.
Foto: ASFK
Rovnako aktuálnymi témami sa zaoberá aj ďalšia archívna klasika, ktorú Projekt 100 uvedie 5. októbra. Brazil (1985) režiséra Terryho Gilliama je dystopickou víziou blízkej budúcnosti. V nej si už ľudia zvykli na ustavičné teroristické útoky, všadeprítomnú štátnu moc a na to, že žijú vo svete, v ktorom zvíťazila byrokracia. Unikajú pred tým napríklad do sveta fantázie a snov, tak ako nesmelý úradník Sam Lowry (Jonathan Pryce), zamestnanec všemocného Ministerstva informácií. Do jeho života zasiahne byrokratický omyl, vďaka ktorému však stretne ženu zo sveta svojich snov. Snímka voľne inšpirovaná aj románom 1984 Georgea Orwella je popretkávaná iróniou, absurdným humorom aj surrealistickými motívmi.
Z archívnych snímok Projekt 100 uvedie aj klasiku Volkera Schlöndorffa Plechový bubienok (1979) a z premiér sa diváci môžu tešiť ešte na oscarového Klienta iránskeho režiséra Asghara Farhadiho, novinku Akiho Kaurismäkiho Druhá strana nádeje, Happy End Michaela Hanekeho a posledný film vlani zosnulého Andrzeja Wajdu Odrazy.
