V bratislavskom Kine Lumiere sa začala v utorok a potrvá až do polovice decembra. Divákom ponúkne filmy, ktoré sa v slovenských kinách často neobjavujú, a zoznámi ich s fenoménom takzvaného nového nemeckého filmu. Ten zahŕňa filmárov ako Rainer Werner Fassbinder, Volker Schlöndorff či Wim Wenders a datuje sa do obdobia polovice 60. rokov až polovice 80. rokov minulého storočia.
"Išlo o zvláštne a mimoriadne dynamické obdobie nielen v nemeckej kinematografii, ale v celej nemeckej spoločnosti,“ povedal kurátor prehliadky, filmový teoretik Michal Michalovič. "Približne v druhej polovici 60. rokov sa postupne začala k slovu dostávať generácia tvorcov, ktorí reagovali na najživšiu nemeckú prítomnosť, no zároveň nezatvárali oči pred katastrofickými udalosťami druhej svetovej vojny. V istom zmysle je tzv. nový nemecký film rozkročený práve medzi týmito dvomi pólmi. Filmy tvorcov ako Alexander Kluge, Rainer Werner Fassbinder, Werner Herzog, Volker Schlöndorff či Wim Wenders však neboli obrátené len dovnútra, ale dokázali osloviť a zaujať aj medzinárodné publikum.“
V septembri a októbri sa prehliadka bude venovať dielam Alexandra Klugeho. Pri príležitosti jeho 85. narodenín uvedie 14 filmov tohto tvorcu. Premieta sa vždy v utorok a vo štvrtok o 18.15 h až do 19. decembra. Prehliadku otvorila včera projekcia filmu Rozlúčka so včerajškom (1966), za ktorý Kluge získal Strieborného leva a niekoľko ďalších cien na festivale v Benátkach, kam sa o dva roky vrátil so snímkou Artisti pod kupolou cirkusu: Bezradní. S ňou získal Zlatého leva. Príbeh Leni Peickert, ktorá sa pokúša zriadiť cirkus budúcnosti so zvieratami v „prirodzenom stave“ a artistami vysvetľujúcimi fyzikálne zákony, je osobitou kolážou dokumentárnych a hraných pasáží a prehliadka ho uvedie už vo štvrtok. V septembri ešte divákov čakajú napríklad aj Klugeho sci-fi odohrávajúce sa v roku 2035 Veľký zmätok (1971) či dráma Príležitostná práca otrokyne (1973).
"V Rozlúčke so včerajškom (1966) a takisto napríklad v snímke Príležitostná práca otrokyne (1973) Kluge otvára aktuálne problémy vtedajšej nemeckej spoločnosti, ako sú vzťah medzi minulosťou (dejinami) a prítomnosťou, postavenie ženy v spoločnosti, interrupcie. Možno ešte viac ako eseje pôsobia jeho filmy – často využívajúce komentár mimo obrazu – ako ,zápisníky‘, kde nejde ani tak o vyrozprávanie uceleného príbehu, ako skôr o vyjavenie procesu myslenia, pričom myšlienky sa rozbiehajú mnohými smermi,“ povedal o Klugeho tvorbe Michalovič. Okrem Klugeho diel uvedie prehliadka neskôr aj viacero filmov Wernera Herzoga (Aj trpaslíci začínali malí, Aguirre, hnev Boží, Nosferatu – fantóm noci), Wima Wendersa (V behu času, Nebo nad Berlínom), Volkera Schlöndorffa (Mladý Törless, Baal) a niekoľkých ďalších tvorcov.
