Okrem slávnostného ceremoniálu (streda 29. 11. o 19. h), na ktorom sa udelia ceny v ôsmich kategóriách, čakajú na záujemcov aj dve zaujímavé diskusie o premenách tejto filmárskej profesie. Prvú z nich (streda 29. 11. o 10. h) s názvom Iné rozmery kameramanskej profesie otvorí kameraman a fotograf Štefan Komorný, ktorý bude diskutovať s autorom viacerých filmových patentov Ivanom Puťorom, ako aj s Petrom Csordásom zo Slovenského filmového ústavu. V druhej (streda 29. 11. o 14. h), nazvanej Profesia kameramana v premenách času, uvíta režisér Martin Šulík kameramanov Igora Luthera, Doda Šimončiča, Richarda Krivdu a Ladislava Krausa. Podujatie organizuje Asociácia slovenských kameramanov a všetky akcie sú otvorené aj pre verejnosť.
Mená laureátov ocenení za aktuálne kameramanské počiny (ceny sa udeľujú každé dva roky) sa verejnosť dozvie až v stredu večer, dve mená ocenených sú však známe už dnes. Cenu za celoživotné dielo si prevezme kameraman Igor Luther. Cenu za technologický prínos získa Ivan Puťora, rodák zo Slovenska, ktorý veľkú časť svojho života pôsobil v Kanade a v USA. Jeho technologický prínos v kameramanskej tvorbe ovplyvnil do veľkej miery nielen európskych, ale aj amerických kameramanov. Jeho najznámejší patent však musel čakať „v šuplíku“ dlhých tridsať rokov!
Pri „filme“ v Bratislave začal ako gymnazista a amatérsky fotograf pracovať už v 50. rokoch minulého storočia. Z filmových laboratórií prešiel k strihu a neskôr ku kamere (Štvorylka, Havrania cesta). Súbežne vtedy už študoval kameru v Prahe a školu ukončil v roku 1967 s vyznamenaním a diplomovou prácou, ktorú o dva roky neskôr publikoval americký odborný časopis SMPTE Journal. Svoj indikátor ostrosti, ktorému sa v práci venoval, si v Československu dal patentovať už v roku 1967, na celosvetové využitie si však ešte musel počkať.
Koncom 60. rokov sa pri práci vo Viedni dostal Puťora k zaujímavým zahraničným ponukám. Prvú – prácu na nemeckom dokumentárnom filme o Ludwigovi van Beethovenovi – ešte mohol realizovať, ďalšie mu už zmarili okupačné tanky a následná normalizácia. Priťažilo mu vylúčenie z KSS a emigrácia brata.
Nedostával už ani príležitosti v hranom filme, preto podal žiadosť o vysťahovanie, čo malo za následok výpoveď na Kolibe, a tak nakoniec ďalších 13 rokov pôsobil ako robotník v Slovnafte. Až v roku 1983 mu štátna moc nečakane umožnila odísť. V Spojených štátoch amerických a v Kanade potom pokračoval v rozvoji svojho „zabudnutého“ vynálezu, ktorý dnes pod menom Putora Sharpness Indicator pozná a používa celý svet ako jeden z obrazových štandardov na meranie kvality reprodukcie obrazu.
V roku 2007 sa Puťora vrátil na Slovensko a dodnes ako dôchodca pracuje na vývoji svojho vynálezu, za ktorý získal aj niekoľko prestížnych odborných ocenení.
