Šestnásťdielne krimi Babylon Berlín, vznikal s ambíciou presadiť sa v konkurencii seriálových blockbustrov takzvanej quality TV a túto métu sebavedomo dosiahol. Jeho hlavní tvorcovia, nemeckí filmári Tom Tykwer, Achim von Borries a Henk Handloegten mierili aj za hranice Európy. Do drahého projektu nešli naslepo, adaptovali prvý diel série knižných bestsellerov nemeckého autora Volkera Kutschera inšpirovaného seriálovou ságou Sopranovci a detektívkami Raymonda Chandlera. Babylon Berlín sa predal do 60 krajín a nedávno ho odvysielala aj stanica HBO.
Babylon Berlín sa odohráva v medzivojnovom období, vo vtedajšej Weimarskej republike, v Berlíne. Po prvej svetovej vojne bol progresívnym mestom, plným kontrastov, prekypoval umením rovnako ako dnes. V 20. rokoch minulého storočia bol multikultúrnou mekkou liberalizmu a bohémy, ale aj centrom expandujúceho biznisu s drogami, sexom a hniezdom občianskych a politických radikálov, ktorí si s obozretnou štátnou mocou navzájom dýchali na krk.
Príbeh odohrávajúci sa v roku 1929 apeluje na globálnu spoločensko-politickú situáciu dneška. Tvorcovia na pozadí fiktívnej detektívnej zápletky mapujú udalosti, ktoré vyústili v Nemecku k nástupu nacizmu a vypuknutiu druhej svetovej vojny. Demokracia je totiž krehká ako weimarský porcelán a sloboda môže byť výsadou jedine v pokorných rukách.
Podľa režiséra Toma Tykwera si v roku 1929 nikto nedokázal predstaviť, čo sa v krátkom čase v Nemecku udeje a touto atmosférou bol osobne fascinovaný. Nemecko je krátko po prvej svetovej vojne nestabilné, v Berlíne sa to hmýri extrémistami, prisťahovalcami, občianskymi aktivistami, subkultúrami, odbojovými skupinami, panuje tu uvoľnená morálka, ale aj nezamestnanosť, korupcia a triedny boj.
„Dvadsiate roky boli šialeným obdobím, spoločnosť nebola ukotvená, na jednej strane konzervatívna a opatrná, na druhej experimentujúca. Berlín bol medzinárodným, kozmopolitným hlavným mestom, lákadlom pre mladých ľudí a umelcov z celého sveta. Priťahoval ich ešte viac ako dnes. Komunisti, nacisti, feministky, homosexuáli – všetci spolu v tých istých berlínskych uliciach,“ vysvetľoval scenárista a režisér Achim von Borries v rozhovore pre Hollywoodreporter.
Seriál koprodukovali spoločnosti X Filme Toma Tykwera, Creative Pool, ARD Degreto, televízia Sky, ale aj spoločnosť Beta Film slovenského producenta Jána Mojta. „Je to nový model kreatívnej televízie a zároveň jediný, pretože priemernosť a štandardná opatrnosť nemajú šancu presadiť sa na trhu,“ citoval Jána Mojta magazín Hollywood Reporter. Príbeh v duchu „chandlerovky“ má dobre napísaných a obsadených hlavných hrdinov, ktorí sa v dynamickom slede udalostí prekvapivo vyfarbujú. Za ušami majú všetci, detektív a vojnový veterán Gereon Rath (Volker Bruch) je závislý na morfiu, jeho kolega Bruno Wolter (Peter Kurth) rieši vypäté situácie zručne stručne a mladá Charlotte Ritterová (Liv Lisa Friesová) robí morálne ústupky, no nielen preto, aby uživila rodinu. Trockistov v príbehu zastupujú kabaretná bohyňa Svetlana Sorokinová (Severija Janusauskaite) a huslista Alexej Kardakow (Ivan Shvedoff) a medzi temperamentnými Rusmi lietajú poriadne iskry.
Aj keď niektoré scény sú príkro efektné a skúsený divák už v prvých dieloch odhalí scenáristické finty, stopáž je inteligentne vyplnená, neťahá nás do zbytočných, slepých uličiek. Prednosťou seriálu Babylon Berlin je okrem iného muzikálnosť a autentická atmosféra kontrastmi prekypujúceho mesta, v ktorom sa pomaly, ale iste otvára najtemnejšia epocha novodobých európskych dejín.
Babylon Berlín je nielen rozpočtom, ale aj kvalitou unikátny projekt a naznačuje novú cestu modernej európskej televíznej tvorby.
