Recenzia: Existuješ. Aj keď si o to nestál

Ústredný charakter filmu Joe má traumy z vojny v Afganistane, v detstve sa na ňom vŕšil otec a harmónia sa mu vyhýba aj v súčasnom zamestnaní. Ako agent tajnej služby bojuje s obchodom s bielym mäsom. Najnovšie má zachrániť unesenú dcéru senátora, udalosti sa mu však vymknú spod kontroly a sám sa stáva štvancom. Profesijné zlyhanie tak fatálne ovplyvní jeho osobný priestor. Vyhrotená situácia vzýva všetkých jeho démonov, Joe stráca kontrolu, nevediac, či ešte stále bdie, alebo je dávno umŕtvený snahou zabudnúť a vypustiť život.

Spôsobom vykreslenia nepohodlných tém sa Ramsayová zásadne vyhraňuje voči konvenciám a od ranej tvorby kultivuje osobnú, špecifickú autorskú výpoveď, čo u diváka prirodzene predpokladá vyššiu percepčnú a intelektuálnu angažovanosť. Jej diela, počnúc debutom Ratcatcher a končiac trilerom Musíme si pohovoriť o Kevinovi, vďaka ktorému ju objavilo aj nefestivalové publikum, však nie sú náročným kinom v zmysle konštruovania filmového priestoru.

Fabulu síce triešti a rozmieňa na drobné, dominantou je výtvarno a kľúčovým predovšetkým detail, nervná kamera a nelineárny strih. Zakaždým sa však jej príbeh sústredene odráža od jasne formulovaného ťažiskového dramatického motívu, ktorý ovplyvňuje a prepája všetky postavy jej komorných drám.

Za posledný film Nikdy si tu nebol získala Ramsayová v Cannes cenu za scenár, no festival odhadol jej talent už na začiatku. Krátkometrážne filmy Malé smrti (1996) a Gassman (1998) odmenili cenou poroty a Ramsayová s výnimkou snímky Morvern Callar premiérovala všetky svoje filmy práve na tomto prestížnom podujatí.

Nikdy si tu nebol je alegorickým putovaním zlomeného Joea za vykúpením z predčasnej a neúplnej smrti. Snaží sa vyskočiť z utrpenia, to je pod vplyvom nepriaznivej situácie v bode varu, zbaviť sa chronických smútkov, ktoré definujú jeho nepokoj od útleho detstva, a objaviť čisté ticho. Aj keď príbeh má jasnú logiku a možno ho uchopiť pragmaticky, Ramsayová nie je priamočiara, nabáda odtrhnúť sa od hraníc realizmu, vnímať poeticky. Vyhraňuje sa voči konkrétnemu, smerujúc k symbolickej abstrakcii či metaforickej nadnesenosti. Odkrýva štruktúry podzemných chodieb, najtemnejšie a najbrutálnejšie zákutia sveta, nie aby šokovala, ale aby očistila.

Prvým celovečerným filmom – drámou o chlapcovi so slabým sociálnym a rodinným zázemím, ktorý zaviní smrť iného dieťaťa a pocíti tak neznesiteľnú ťarchu predčasnej dospelosti, síce nadviazala na tradíciu britskej sociálnej drámy. Už tu však predznamenala poetiku ponurej všednosti a nepredvídateľnosť rozprávania, ktoré závisí výhradne od postáv. Dôkladná psychologická štúdia komplikovaných hrdinov je dominantou všetkých štyroch Ramsayovej filmov. Zároveň ich smer zakaždým ovplyvňuje osudovosť, náhoda a čierne, veľmi matne odkryté prehistórie, v ktorých má ako autorka absolútne jasno.

V Ratcatcher je záber na chlapca, ktorý zabil a skrýva sa zakrútený v bielej záclone, nositeľom väčšieho emocionálneho významu ako tisíc dialogických scén či záber na plačúcu postavu. Rovnako úderné sú v kontexte príbehu naoko banálne domáce scény Joea a jeho matky. Postavy sú mlčanlivé, film stojí na atmosfére, výtvarnom výraze, ktorý sa od „ušmudlanej“ estetiky odklonil po tom, čo sa režisérka po druhom filme Morvern Callar vzdala nemeckého kameramana Alwina H. Kuchlera. Nemenej významná je hudba, ktorá je často imanentnou súčasťou scény.

Ramsayovej rozprávanie je útržkovité, využíva flashbacky, vzbudzuje naliehavé tajomno a dekonštruovanú dynamiku podporuje montážou. O postavách odhalí málo, no jej indície sú dostatočné, vytvára nesúrodé reťazenie a prízvukuje nadrealitu filmov. V súčasnej kinematografii je Lynne Ramsayová ojedinelá filmárka a snímkou Nikdy si tu nebol len potvrdzuje silu svojho autorstva.