Herečka, ktorá je hovorkyňou hnutia za ženskú rovnoprávnosť nazvanú 50/50 do roku 2022, prehovorila bojovne za rovnoprávnosť vo filmovej profesii a do francúzštiny jej prejav tlmočila slávna francúzska režisérka Agnès Vardová. Udialo sa to pred premiérou filmu Dievčatá slnka (Les filles du soleil) a dodnes sa o tom hovorí viac ako o filme.
Foto: Reuters, JEAN-PAUL PELISSIER
Režisérka snímky Katalánka Eva Hussonová si zvolila ťažkú tému a nepodarilo sa jej ju zvládnuť. Vojna v irackom Kurdistane, kde veliteľka dievčenského bataliónu Bahar (Golshifteh Farahani) dobyje so svojím ženským bataliónom rodné mesto, v nádeji, že nájde svojho syna, bol nad jej sily. Hrdinské činy žien zaznamenáva francúzska fotografka (Emmanuelle Bercotová). Aj na jej hlavu sa zniesla kritika. Nazvali ju ženskou kópiou Johna Wayna. Obe hlavné hrdinky, o ktorých sa síce všeličo dozvieme, sú nepresvedčivé. Navyše tvorcom ušlo aj to, že Bahar je vymaľovaná ako na ples a nie do skutočnej krutej vojny. Muzika bola príliš expresívna, kamera dobrá, no príbeh len krásne ilustrovala. Horší film tu už nebude.
K feministickému hnutiu sa pridal aj známy iránsky tvorca Jafar Panahi s filmom Tri tváre. Film, v ktorom hrá sám seba, je o problémoch žien presadiť sa v Iráne. Známej herečke Behnaz Jafari (tiež hrá samú seba), doručia video, v ktorom mladé dievča spácha samovraždu, lebo jej rodičia nedovolia byť herečkou. Protagonisti nelenia a vydajú sa hľadať jej hrob. Je tu však nádej, že dievča žije. Film o snahe prelomiť bariéru v iránskej spoločnosti v prístupe k ženám všeobecne a presvedčiť ľudí o ich zastaraných názoroch je vyrozprávaný kultivovane a v pomalom tempe.
Režisérka Alice Rohrwacherová v talianskom filme Šťastný Lazzaro (Lazzaro felice) nezaprela, že ju ovplyvnili filmy Federica Felliniho. Rohrwacherovej hrdinovia sú bizarné postavy a postavičky, žijúce a vegetujúce na pokraji spoločnosti, neprekáža im to, žijú naplno a podľa možností zo dňa na deň. Naivný chlapec, taký dedinský hlupáčik, Lazzaro (Adriano Tardiolo), priľne k nezodpovednému a bohémskemu synovi miestnej šľachtičnej Tancredimu. Ten ho presvedčí o nude na vidieku a zláka ho do veľkého sveta. Kvôli nemu chlapec prekročí hranice rodnej viesky, zažije čudesné veci, samozrejme, na hranici ireálna. Režisérke sa podarilo vyčariť veľavravné panoptikum ľudskej spoločnosti, ktoré nadnesene môžeme nazvať aj zrkadlom spoločnosti. Nie je neoriginálna, ale snímke nedokázala dodať ďalšiu dimenziu – Felliniho humor. Film mal napriek tomu úspech a možno ašpiruje aj na cenu.
Z 21 súťažných filmov je až 7 z Ázie. K tým vydareným patrí aj japonský film známeho tvorcu Kore-Eda Hirokazu Rodinná záležitosť (Une affaire de famille). "V Japonsku veľa rodín učí deti z núdze kradnúť. Samozrejme, musí sa to potrestať, ale natíska sa otázka, prečo tak prísne, keď veľa kriminálnikov robí oveľa horšie veci a obídu lepšie. Po zemetrasení v roku 2011 sme zistili, že rodinné väzby sú veľmi dôležité a snažil som sa ukázať prečo.“ Snímka sa zaoberá netypickou rodinou, ktorá má tri nevlastné deti. K novým rodičom tak silne priľnú, že ani výzva cez televíziu, aby sa jedno z nich vrátilo domov, nezaberie. Učia sa kradnúť, ale dostáva sa im lásky, ktorú u biologických rodičov zrejme nepoznali. Nie je to smutný film, skôr plný optimizmu, lásky a porozumenia. A nakrútený mimoriadne citlivo. BLACKkKLANSMAN – tak sa píše správne názov najnovšieho filmu známeho amerického režiséra Spika Leeho. Inšpiroval ho skutočný príbeh Rona Stallwortha, afroamerického policajta, ktorému sa podarilo infiltrovať do vysokých kruhov Ku Klux Klanu v čase, keď táto rasistická organizácia ovládala Colorado Springs. Ako sa môže človek čiernej pleti infiltrovať medzi belochov mi dlho bolo záhadou, ale inteligentný Ron to mal premyslené. Po telefóne hovoril on a naživo ho zastupoval jeho kolega, mimochodom Žid. Spolu hrajú vysokú hru, ktorá je napínavá a dramatická. Skrátka, Spike Lee ovláda svoju profesiu, vie, ako na to a film, ktorý mimoriadne naliehavo prehovorí k dnešku, je ukážkou profesionálne zvládnutej témy.
AUTORKA JE FILMOVÁ PUBLICISTKA
