Matej Landl: Na staré kolená som sa zbláznil

, 22.05.2018 09:00

Ak by sa Matej Landl nestal hercom, pravdepodobne by bol krasokorčuliarom. Tieto dve profesie hrali v rodine právnika a herečky, kde vyrastal, prím.

Po otcovi zdedil herec Divadla Astorka Korzo'90 ešte niečo – záujem o veci verejné. V novej inscenácii Náš človek, ktorá sa vracia ku kauze kráľa Oravy, stvárňuje prokurátora.

Herec Matej Landl.
Herec Matej Landl. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Zdá sa, že postava prokurátora v predstavení Náš človek vám sadla. Je vám táto téma blízka aj preto, že ste sa v minulosti angažovali vo veciach verejných?

Vždy mi boli blízke témy týkajúce sa závažných celospoločenských udalostí. Či vo svete, alebo na Slovensku. Vďaka otcovi, ktorý bol právnik, som sa o politiku zaujímal už od puberty. Otec ma oboznamoval so všetkými aférami, ktoré sa diali vo svete. Vedel som aj o kauze kráľa Oravy, ktorým je inšpirované naše predstavenie. Myslím, že známe osobnosti, nielen herci, ale aj sochári, lekári či právnici, môžu svojimi verejnými vyjadreniami pozitívne ovplyvniť spoločnosť a názor voličov.

Herec Matej Landl si v hre Náš človek zahral...
Herec Matej Landl si v hre Náš človek zahral prokurátora. Autor: Ctibor Bachratý

Vždy ste s otcom pri debatách o politickom dianí súhlasili?

Väčšinou áno. Len v jednom som sa s ním nezhodol. Nakoniec som si však uvedomil, že mal predsa len pravdu. Keď mi po revolúcii v deväťdesiatych rokoch povedal: Syn môj, pamätaj na moje slová – táto revolúcia bola voči komunistom príliš nežná. Tým, samozrejme, nechcel povedať, že by sa mali udeľovať tresty smrti. To určite nie. Predpovedal tiež, že na Slovensku vznikne vrstva nesmierne bohatých ľudí, potom bude veľká priepasť, za ňou bude priemer a pod ním veľká chudoba. Ja som s ním však kategoricky nesúhlasil. Boli sme entuziasti, v deväťdesiatych rokoch presvedčení o tom, že o desať rokov tu bude Švajčiarsko alebo aspoň Švédsko. Povedal mi, aby som nebol naivný. Minimálne toľko rokov, čo tento štát gniavil komunizmus a pokrútil myslenie ľudí, bude trvať náprava. Musia sa vymeniť dve generácie, aby sa zmenilo myslenie ľudí. Aj tieto jeho slová sa naplnili. Žiaľ, otec zomrel veľmi skoro, mal len 64 rokov.

Máte tiež takéto vizionárske schopnosti?

Obávam sa, že nemám. Získal som isté skúsenosti, vďaka ktorým som sa priklonil k pesimizmu. Istú nádej vkladám do mladých ľudí, ktorí teraz bojujú za slušné Slovensko. Mladí ekonómovia a právnici, ktorí nechcú odísť. Naopak, chcú tu žiť a niečo pre našu krajinu urobiť.

Matej Landl začínal ako detská hviezda.
Matej Landl začínal ako detská hviezda. Autor: archív RTVS

Hlavná postava inscenácie Kráľ Oravy je človek minulého storočia, dokonca tisícročia. Myslíte, že táto téma osloví mladých ľudí? Budú mladí ľudia, neznalí reálií, takémuto divadlu rozumieť?

Bolo by to dobré, ale či ich to osloví… Aj scenárista Miro Dacho a režisér Ján Luterán sú mladí ľudia. Zvolili formu hudobného divadla s projekciou, ktorá by mohla byť príťažlivá pre ich rovesníkov a mladších. Neviem však predpovedať, či budú chodiť na túto inscenáciu vo veľkých húfoch. Téma viac zaujíma ľudí, ktorí v tom období mali tridsať rokov, teda dnešných päťdesiatnikov. Aj keď sú v inscenácii presahy a odkazy na súčasnosť, ktorá je mnohonásobne viac skorumpovaná. V prípade kráľa Oravy sa udial zločin a nasledoval trest. Dnes sa deje niekoľko zločinov, ale trest neprichádza.

Veríte tomu, že úplatkárstvo a korupcia, ktorá je ústrednou témou inscenácie, sa dajú odstrániť?

Korupcie sa asi nezbavíme, kým bude ľudstvo ľudstvom, len by mohla mať výrazne menšiu mieru.

Kúpiť si možno každého, otázna je len jeho cena. Podplatili ste niekedy niekoho?

Teraz to bude vyzerať, že sa hrám na čestného, ale nespomínam si, že by som niekedy dal niekomu úplatok vo forme peňazí. Ani ja som nikdy nedostal úplatok, napriek tomu, že som bol štyri roky poslancom v mestskom zastupiteľstve. Pozornosť v zmysle poďakovania, napríklad fľašu vína, som dal lekárom. Väčšinou to boli moji spolužiaci alebo kamaráti z detstva. Keď mi kamarát operoval roztrhnutú achilovku, daroval som mu lístky do divadla.

V komédii Vojtech sa v hlavných úlohách...
V komédii Vojtech sa v hlavných úlohách predstavili herci Matej Landl a Marián Miezga. Autor: CONTINENTALFILM

Na záver inscenácie sa v dokrútkach vyjadrujú známe osobnosti. Odpovedajú aj na otázku, kde sa končí dar a začína úplatok. Kde teda?

Dar je konkrétny, nie drahý fyzický predmet – napríklad bonboniéra, čokoláda alebo fľaša vína. Úplatok je dvesto a viac eur v obálke.

Kto nekradne, okráda vlastnú rodinu, zaznieva z úst hercov. Pamätáte si na ďalšie socialistické hes­lá?

Samozrejme. Napríklad Dva kroky pre seba, jeden pre štát. Koľko rodinných domov sa postavilo zo štrku z diaľnice alebo zo stavby hrádze v Gabčíkove…

Dnes sa kladie veľký dôraz na výtvarnú a hudobnú zložku predstavenia. Kostýmy a scéna sa dostávajú na prvé priečky dôležitosti. Inscenácie Jama deravá či Kontajner sú kolektívnym dielom, bez hlbokého prežívania postáv. Sú vám takéto inscenácie blízke alebo dávate prednosť predstaveniam, kde hlavné postavy na javisku odhaľujú tie najhlbšie pocity?

Rád si pozriem hry, ktoré nesú výpoveď. Myšlienku, ktorá divákovi po odchode z divadla ostane v hlave. Mám rád divadelné inscenácie, v ktorých sa môže herec „vyblázniť“. Herecké predstavenia so silnými emóciami a vzťahmi.

Prečo by sme mali chodiť do divadla?

Divadlo, film a vôbec umenie je zrkadlom spoločnosti. Môžeme v nich nájsť naše príbehy, problémy, môžeme si ich dej zosobniť, preniesť na nás či na príbuzných. Divák by mal z divadla odísť bohatší o nejakú skúsenosť.

Vy ste boli s divadlom spätý odmalička. Ktorý dôležitý moment sa vám vybaví, keď si spomeniete na detstvo?

Mal som pokojné detstvo, pretože som mal skvelých rodičov. V tejto profesii som od desiatich rokov, moje detstvo sa spájalo s filmovačkami, čo ma veľmi napĺňalo. Nepamätám si žiadne hádky rodičov, mali sme harmonickú domácnosť, kde bolo veľa lásky. Aj so starším bratom som mal perfektný vzťah.

Váš otec František bol krasokorčuliarsky tréner – skúšali ste tento šport alebo ste od začiatku viac inklinovali k umeniu, ako vaša mama?

Mali sme to rozdelené pol na pol. Otec bol právnik a môj starší brat Martin študoval právo. Celý život sa venoval krasokorčuľovaniu, ktorým sa doteraz živí vo Švédsku. Ja som si zvolil hereckú dráhu, ako mama. Rodičia sa vlastne pri krasokorčuľovaní spoznali, tvorili dlhé roky pár, tancovali v ľadovej revue. Takisto som skúšal od šiestich rokov korčule, ale vydržal som len pol roka. Mama nechcela zažívať to isté, čo pri bratovi – budila ho o piatej ráno na tréningy a on delil svoj čas len medzi ľad a školu. Viac-menej ma od toho odhovorila. So všetkými ďalšími športmi, ktorým som sa venoval – stolný tenis, volejbal či futbal – som sa musel rozlúčiť kvôli filmovaniu seriálu Spadla z oblakov.

Herec Matej Landl a Adym Hajdu v divadelnej hre...
Herec Matej Landl a Adym Hajdu v divadelnej hre Kométa. Autor: Ctibor Bachratý

Ešte stále športujete?

Rekreačne. V zime som vášnivý lyžiar a v lete bicyklujem. Na staré kolená som sa zbláznil a s partiou kamarátov sme sa dali na "horolezectvo”. S horským vodcom, ktorý nás veľmi starostlivo sleduje, zdolávame v lete tatranské štíty. Už sme vyšli sedem dvojtisícoviek s maximálnou obťažnosťou štyri, s lezením v stene.

Je to čisto pánska spoločnosť?

Už so mnou bola dvakrát aj manželka. Je dcérou Jozefa Justa, ktorý zahynul pri zostupe z Mont Everestu. Na Gerlachu bola s otcom už ako šesťročná. Paradoxne som sa však k tomuto športu nedostal vďaka nej. Bola to úplná náhoda. Pred siedmimi rokmi sme sa ako turisti ocitli na sviatku svätenia lán horských vodcov v Starom Smokovci. Moderátori ma poprosili, či by som na pódiu neprečítal jednu horolezeckú poviedku. Súhlasil som a na ďalší rok som podujatie moderoval. Miesto honoráru som dostal výstup na Gerlach. Odvtedy chodíme každý rok, boli so mnou aj synovia Jakub a Matej.

Aj vaša mama do vysokého veku hrávala tenis. Ako sa jej darí?

Je úžasná. Má 86 rokov, úplne čistú hlavu, fyzicky je na tom výborne. Paradoxne sa stará o nás. Každú druhú nedeľu u nej obedujeme, ja sa u nej zastavím aj cez týždeň cez pauzu. Teší sa, že môže dať „synáčikovi“ obed. Rozprávame sa o kultúre, o divadle aj o politike – vie o nej momentálne viac ako ja. Keďže býva sama, jej častým spoločníkom je televízor, správy z celého sveta a diskusné relácie. Hovorí mi, čo si myslí o Trumpovi, ako je to s Putinom, so Sýriou, s Kim Čong-unom. Divadlo už nehrá, posledné predstavenie Najstaršie remeslo mala pred rokom. Bola tam fantastická, napriek tomu, že mala veľmi veľa textu. Ak sa vôbec dožijem takého veku, pri dnešnom živote a strese nebudem vedieť ani ako sa volám…

Korigovala mama vaše herectvo, viedla vás, bola vám učiteľkou?

Jednoznačne bola mojou prvou učiteľkou herectva. Keď som dostal svoju prvú úlohu v inscenácii Sviatosť najsvätejšia na doskách Štúdia Novej scény, mal som štrnásť rokov. Veľmi intenzívne ma pripravovala – učila sa so mnou texty, nahadzovala mi ich a rozkrývala mi charakter postavy. Samozrejme, neskôr aj režisér predstavenia Vladimír Strnisko. Vážil som si, že v takom veku som mohol byť na javisku so skvelými hercami ako bol Vlado Müller, Milan Kňažko alebo Ferko Kovár a, samozrejme, aj moja mama.

Herec Matej Landl s Martou Sládečkovou v...
Herec Matej Landl s Martou Sládečkovou v seriáli Horná Dolná. Autor: Markíza

Neprevalcovala vás popularita, ktorá prišla so seriálom Spadla z oblakov, tak ako vašu detskú hereckú kolegyňu Zuzanu Pravňanskú?

Vďaka rodičom nie. Bol som pod ich intenzívnou kontrolou a tiež pod dozorom maminých kolegov, medzi ktorými som trávil veľa času. Navyše, môj otec bol nielen múdry, ale aj príjemne prísny. Pravidelne mi vtĺkal do hlavy, aby som nespyšnel, nezneužíval popularitu a správal sa ako normálny človek. Popularita, najmä po odvysielaní seriálu Spadla z oblakov, bola skutočne enormná. Kládol mi na srdce, aby som sa nevyvyšoval a nebol som namyslený. Tak ako je niekto vynikajúci basketbalista, krasokorčuliar alebo víťaz československej matematickej olympiády, tak som dobrý herec, ale tiež normálny chlapec, hovoril mi. Ak som aj niekde uletel a dostalo sa to mame do uší, na druhý deň som to mal na stole. Aj s prísľubom, že ak sa to ešte raz zopakuje, končím s herectvom.

Od vzniku Astorky – Korzo '90 ste jej stálym členom. Nikdy vás nenahlodala ponuka z iného divadla?

Vynechal som len jeden rok, kedy som mal pracovné povinnosti mimo divadla. Nedali sa skĺbiť s tým, aby som skúšal ďalšie hry v Astorke. Po dohode s riaditeľom Vladom Černým som dal výpoveď a rok som hrával ako hosť. Po roku som sa vrátil. Hosťoval som v košickom divadle, aj v Národnom divadle, ale nikdy som nedostal ponuku stať sa stálym členom iného súboru. V Astorke, kde sme už ako taká rodina, som veľmi spokojný. Vieme sa aj pohádať, ale o pätnásť minút sa objímame a zhovárame pri víne. Vytkneme si, čo treba, povieme si do očí, čo si myslíme.

Nie je to tak, ako v iných divadlách, že po predstavení sa každý herec ponáhľa domov?

Je pravda, že odkedy majú naši mladí kolegovia Lukáš Latinák, Juraj Kemka a Majo Miezga malé deti, nesedíme spolu každý večer do polnoci. Na tých pätnásť-dvadsať minút si však čas nájdeme po každom predstavení. Herec musí zo seba dostať eufóriu. Pižmo divadla sa musí rozplynúť. Ak chceme robiť divadlo zodpovedne, postavu musíme uchopiť a hrať na stotridsať percent. Dobrý herec celoživotne pracuje s emóciami a šmirgľuje si psychiku. Nemôže predstierať, že niečo cíti, musí to cítiť. Musí prežívať vzťah, ktorý sa odohráva na javisku. To všetko nemôže vyfučať až doma, veď manželka by ma ani nespoznala. S kolegami sa rozprávame aj o tom, čo sa dá na inscenácii vylepšiť…

V jednom z rozhovorov sa Ady Hajdu sťažoval, že chodíte do divadla neskoro. Je to pravda?

Nepopieram, bolo také obdobie. Neznamená to, že ak bola skúška o desiatej, prišiel som o pol jedenástej. Meškal som tri alebo päť minút. Raz som na jeho výčitku zareagoval popudlivo: Divadlo nie je továreň, už tu len cvikačky chýbajú! Vtedy ma Marta Sládečková nazvala pán továrnik. To už je dávna minulosť, a dnes sa snažím chodiť nie načas, ale niekedy aj o polhodinu skôr.

Ktorá vaša postava bola v divadle Astorka najemotívnejšia?

Úplne prvá, náročná a zároveň zaujímavá, bola postava Jozef K. v dramatizácii Kafkovho Procesu, v réžii Romana Poláka. Bolo to nesmierne ťažké predstavenie, na skúšky ktorého som chodil s kŕčmi v bruchu. Aj preto, že som v dvadsiatich siedmich rokoch nastúpil do kolektívu úžasných, skvelých hercov s obrovskými, niekoľkoročnými skúsenosťami. Zorka Kolínska, Maroš Zednikovič, Miro Noga, Boris Farkaš, Zita Furková boli pre mňa polobohovia. A zrazu som hral postavu, ktorá tri hodiny nezostúpila z javiska. Bola to obrovská zodpovednosť. Mal som príšernú trému a som vďačný kolegom za to, že ma podržali.

Musí sa herec stotožniť so všetkým, čo hrá?

Samozrejme, že sa musí dostať čo najhlbšie do myslenia postavy, ktorú stvárňuje. Nech hrá akúkoľvek postavu – Hitlera či masového vraha. Musí si to vedieť predstaviť.

Takmer každý človek, herca nevynímajúc, zažije občas frustrujúce obdobie, keď prídu pocity únavy, opotrebovania a vyhorenia. Chceli ste si niekedy od herectva odpočinúť?

Na divadelných doskách stojím nepretržite 44 rokov. Klamal by som, keby som povedal, že nikdy som sa nedostal do štádia, kedy ma to nebavilo. Boli chvíle, keď som s tým chcel skončiť, keď som potreboval pauzu a robil by som radšej chatára vo Vysokých Tatrách. Som presvedčený, že drvivá väčšina hercov prejde takýmto obdobím. Sú dni, keď sme unavení, chorí, rozídeme sa s frajerkou, rozvedieme sa, umrie nám blízky človek, a my musíme ísť na javisko a nedať to na sebe znať. To je veľmi ťažké. Minieme veľa energie na to, aby divák nič nezbadal. Veď koho zaujímajú vaše problémy? Moje najťažšie chvíle na javisku boli po tom, čo mi zomrel otec. Dva dni nato som hral ťažké predstavenie Proces. Budem si to pamätať navždy.

Herec Matej Landl s s najstarším synom Jakubom.
Herec Matej Landl s s najstarším synom Jakubom. Autor: archív M. L.

Vaši synovia sa takisto venujú umeniu?

Najstarší Jakub dva roky študoval kameru, dva roky bol v Prahe a momentálne je v Londýne, kde dostal pracovnú ponuku. Bol druhým kameramanom celovečerného filmu, ktorý bude mať premiéru na jeseň. Momentálne pracuje v agentúre, ktorá robí rôzne eventy. Jakub spracúva videozáznamy z týchto akcií. Stredný Jojo, syn mojej manželky, študuje na súkromnej grafickej priemyslovke a najmladší Maťo je siedmak na základnej škole. Nedávno sa mi zdôveril, že sa nevie rozhodnúť, či bude hercom, neurológom alebo kardiológom. Povedal som mu, že by som bol oveľa šťastnejší, keby si vybral jednu z tých lekárskych profesií.

Matej Landl

Herec Matej Landl.
Herec Matej Landl. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Narodil sa 12. júna 1963 v Bratislave. Maturoval na gymnáziu, v roku 1986 skončil herectvo na VŠMU. Popularitu mu v detstve priniesol najmä televízny seriál pre deti Spadla z oblakov. Odvtedy vytvoril množstvo ďalších televíznych, filmových, rozhlasových aj divadelných postáv. Prvé angažmán dostal v Divadle SNP v Martine, po štyroch rokoch sa vrátil do Bratislavy. Pol roka účinkoval na Novej scéne. Od roku 1990 je členom divadla Astorka Korzo`90. Hrá vo filmoch aj v televíznych seriáloch. Je druhýkrát ženatý, z prvého manželstva má syna Jakuba, z druhého Mateja.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Spadla z oblakov #Náš človek #Matej Landl #Divadlo Astorka Korzo '90
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk