Filmári politikom: Neničte systém, ktorý funguje

08.06.2018 17:52
Martin Šulík a Zuzana Mistríková
Martin Šulík a Zuzana Mistríková boli len dvaja z mnohých producentov a filmových tvorcov, ktorí sa v piatok stretli v kine Lumière. Autor:

Zástupcovia filmárov sa v piatok zišli v bratislavskom kine Lumiere, kde opäť nebývalo jednotne vyjadrili svoje znepokojenie nad zmenami, ktoré od stola navrhuje strana Sloboda a solidarita.

Hoci strana svoju pôvodnú, podľa filmárov likvidačnú novelu zákona o Audiovizuálnom fonde sľúbila stiahnuť, na jeseň plánuje prísť s novým, komplexným návrhom.

„Teraz tu sedia filmári, pretože sa diskutuje o problémoch v Audiovizuálnom fonde (AvF), ale na tlačovke SaS zaznelo, že chcú upraviť všetky umelecké fondy v krajine. Môže sa stať, že o dva mesiace tu budú sedieť spisovatelia, pamiatkari a ďalší ľudia,“ povedal režisér a prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Martin Šulík, podľa ktorého by sa politici predtým, ako navrhnú zmeny, mali stretnúť a poradiť s ľuďmi, ktorí v danej oblasti pracujú a orientujú sa v nej.

Komplexná zmena

SaS zatiaľ víziu komplexnej zmeny nepredstavila. Ako však zaznelo z úst jej predsedu Richarda Sulíka, strana a jej tímlíderka pre kultúru Renáta Kaščáková napríklad chcú, aby filmári peniaze nezískavali z Audiovizuálneho fondu aj RTVS, ale iba z fondu. Hoci by objem financií zostal rovnaký, podľa filmárov je to zásadný problém.

„Navrhujú, že peniaze, ktoré v tejto chvíli má k dispozícii RTVS a vstupuje s nimi do koprodukcií, zoberú z RTVS a nalejú ich do fondu. Filmárske prostredie chceli upokojiť tým, že veď objem peňazí bude taký istý a možno ešte väčší. Prepáčte, to je ešte nebezpečnejší návrh, ako tie predchádzajúce dva,“ povedala na stretnutí filmárov s novinármi prezidentka Asociácie nezávislých producentov Zuzana Mistríková. Podľa nej politici nepochopili povahu peňazí, o ktorých rozprávajú. „Audiovizuálny fond je verejnoprávna inštitúcia“ ktorá poskytuje dotácie. Rozhlas a televízia Slovenska je televízia, ktorá do projektov vstupuje ako vysielateľ," vysvetľovala. RTVS vstupuje do koprodukcií, kde sa ako koproducent stáva súčasťou copyrightu, má právo film vysielať a tak ďalej, čo je štandardný model.

Bez vysielateľa strácate body

Mistríková ďalej pripomenula, že RTVS aj ostatné televízie majú zo zákona povinnosť vysielať v nejakom percente programy, ktoré boli vyrobené nezávislými európskymi producentmi, a zároveň musí spolupracovať s nezávislými producentmi slovenských diel. Ak by sa peniaze presunuli priamo do fondu, vzniklo by tým niekoľko problémov – RTVS by si neplnila spomínané povinnosti, ale najmä producentom by chýbal zdroj, ktorý je zásadný pre získanie medzinárodnej spolupráce. Aj keby bolo peňazí vo fonde viac, filmárom by to nepomohlo, pretože spolupráca s národným vysielateľom je zásadnou podmienkou a jedným zo základných posudzovaných prvkov, keď sa uchádzate o podporu zo zahraničných fondov. Kto nemá národného vysielateľa, stráca veľkú časť bodov a veľkú časť potenciálnych prostriedkov. Nemá ich kde nahradiť, keďže slovenská kinematografia je vzhľadom na veľkosť krajiny a trhu odkázaná najmä na koprodukcie – podľa Mistríkovej až 90 percent celovečerných filmov vzniká v koprodukcii s inými krajinami.

To potvrdzujú aj slová riaditeľky českého Štátneho fondu kinematografie Heleny Bezděk Fraňkovej: „Väčšina filmov v európskom kultúrnom prostredí vzniká ako viacstranná koprodukcia. V európskych štátoch, takých malých ako Česko a Slovensko, naozaj nemôže fungovať Štúdiový systém financovania filmov, a teda viaczdrojové financovanie vývoja, výroby a distribúcie národných filmov je nevyhnutné, pokiaľ vôbec nejaké národné filmy chceme,“ uviedla v stanovisku riaditeľka českého fondu. Podľa nej v oblasti audiovízie stále funguje značka „československý“ film a Slovensko je pre českých filmárov prirodzeným a logickým partnerom a naopak.

Za posledných päť rokov český fond podporil zhruba 60 projektov slovenských koproducentov sumou vo výške 5,3 milióna eur. „Pre efektívne fungovanie tejto podpory je nevyhnutné jasné a transparentné nastavenie schém podpory štátnych kinematografických inštitúcií jednotlivých štátov, ktoré je v režime odporúčania Európskej komisie, tzv. Cinema Comunication. To vyzýva členské štáty k podpore národných filmov v koprodukciách viacerých krajín a za účasti kombinácie verejných prostriedkov. Z tohto hľadiska je fungovanie slovenského AvF štandardné a transparentné,“ konštatovala Helena Bezděk Fraňková. Podľa nej je kontraproduktívne, aby reakciou na podozrenia pri jednom problematickom filmovom projekte (veľkofilme o Štefánikovi, ktorý dianie okolo fondu odštartoval), boli deštrukčné opatrenia pre celý slovenský audiovizuálny priemysel.

Nespravili si domácu úlohu

„V tejto krajine sa kontinuálne hľadajú prostriedky, ako pomôcť ďalšej automobilke. Už som to niekoľkokrát povedal – audiovizuálny priemysel na Slovensku momentálne zamestnáva viac ľudí ako Volkswagen a my kontinuálne hľadáme cesty na to, ako ho likvidovať, nie ako mu pomáhať,“ povedal pred filmármi Tibor Búza, ktorý až donedávna niekoľko rokov pôsobil na poste programového riaditeľa RTVS a podieľal sa na mnohých jej koprodukčných projektoch. To, že v posledných rokoch slovenské filmy slávia úspechy aj vo svete, uvádzajú ich áčkové festivaly ako Berlín či Cannes a získavajú aj ocenenia, je podľa Búzu výsledkom synergie a spolupráce Audiovizuálneho fondu a RTVS.

Poslanci SaS tvrdili, že spôsob financovania koprodukčných diel RTVS nie je transparentný, podľa Tibora Búzu to však nie je pravda. „Televízia predkladá každý rok do Národnej rady auditovanú správu o hospodárení, kde je do detailov vyčíslené absolútne všetko, len tá správa má 200 alebo 300 strán a nikomu sa ju v parlamente čítať nechce. Procesy sú jasne definované a sú transparentné,“ dodal Búza, podľa ktorého si poslanci SaS nenaštudovali základné veci a nespravili si „domácu úlohu“.

Renáta Kaščáková a Jozef Rajtár, ktorí boli podpísaní pod návrhom novely zákona, pôvodne tiež chceli, aby Audiovizuálny fond nepodporoval filmové projekty vo fáze vývoja. Proti tomu sa prítomní filmári takisto ostro ohradili a vymenovali množstvo dôvodov, prečo je fáza vyvoja dôležitá. Ak by sa nepodporovala, okrem iného by to zlikvidovalo animovaný film na Slovensku.

Koho zaujímajú výsledky

A prečo sú filmári citliví na to, keď sa takýmto spôsobom zasahuje do audiovizuálneho prostredia? „Je to preto, lebo od revolúcie sa podarilo audiovizuálny priestor, slovenskú kinematografiu aj televíziu niekoľkokrát úplne zahnať do úzkych. Podarilo sa úplne zničiť materiálnu základňu slovenskej kinematografie, ktorá sa budovala niekoľko desaťročí. Slovenskí filmári stratili ateliéry, stratili zvukové pracoviská, laboratóriá, sklady kostýmov, rekvizít… To všetko, čo napríklad v Čechách na Barrandove stále funguje a z čoho českí filmári môžu ťažiť, na Slovensku chýba,“ povedal Martin Šulík. „Nestalo sa to vinou slovenských filmárov, stalo sa to tým, že politici mali pocit, že kinematografii rozumejú lepšie ako tvorcovia,“ povedal Šulík, ktorý zároveň vymenoval viacero úspechov slovenskej kinematografie z posledného obdobia.

„Zdá sa nám preto veľmi divné, že v momente, keď nejaké odvetvie v kultúre začína fungovať, keď má reálne výsledky, ktoré sa dajú merať nielen na domácej pôde, ale aj v konfrontácii so zahraničím, že práve toto odvetvie sa teraz ide transformovať s tým, že je nefunkčné,“ povedal Šulík. „Ak majú v SaS problémy s nejakými konkrétnymi projektmi, nech sústredia svoju pozornosť a kontrolné mechanizmy na preverenie tých projektov, ale nech nedeštruujú celý systém, ktorý funguje.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Audiovizuálny fond #generál #Jozef Rajtár #Martin Šulík #Renáta Kaščáková #Richard Sulík #RTVS #SaS #Tibor Búza #Zuzana Mistríková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk