Pravdou však je, že si rumunský režisér Radu Jude od ministra zahraničia fašistickej rumunskej vlády Mihaia Antonecsa požičal jeho údajný výrok: Je mi jedno, že sa zapíšeme do dejín ako barbari, a tak nazval svoj súťažný film. Pre diváka mimoriadne náročné, ale veľmi podnetné dielo. Spolu s jedenástkou ďalších filmov sa v Karlových Varoch premieta v hlavnej súťaži.
Snímka trvá 140 minút a sledujeme snahu mladej umelkyne, ktorá sa za peniaze radnice, s nehercami a vojenskou technikou snaží na námestí vytvoriť performanciu o tom, ako sa počas vlády ministerského predsedu, maršala Iona Antonecsa, Rumuni upísali nacistickému Nemecku a pod jeho vedením vyvraždili v roku 1941 v Odese 380-tisíc ukrajinských Židov. Predstavenie sa končí fiaskom. Snahu umelkyne upozorniť na udalosti totiž dav nepochopí.
„Nechcel som nakrútiť historický film, ale nájsť spôsob, ako minulosť prezentovať tak, že sa odráža aj v prítomnosti. Teda spojiť ju so súčasnosťou, lebo spolu súvisia,“ povedal Radu Jude. "Po vojne sa nesmelo hovoriť, že sme podpísali zmluvu s Nemeckom a vyhlásili vojnu Sovietskemu zväzu. Spomínal sa len rok 1944, ale že sme dovtedy boli nacisti, to bolo tabu. To, že Rumunsko bolo na strane Hitlera, sa z dejín vyčiarklo. Až teraz sa o tom začína hovoriť. Bohužiaľ, všetky európske krajiny majú takú minulosť a ja som hľadal spôsob, ako sa s tým vysporiadať. Rumunská história je súčasťou európskej histórie, či sa vám to páči, alebo nie. Nechcel som obviniť Rumunov, ale priznať pravdu.“ Režisér nemá v obľube ani filmy ako Schindlerov zoznam. Jeho názor je, že Schindler je pozitívna postava a pri takej sa zabúda na obete. "Sú to lacné emócie,“ dodal.
Road movie Olma Omerzu
Odbočenie od vážnych politických tém nezaškodí, ba čo viac, povzbudí. V koprodukcii Česka, Slovenska, Slovinska a Poľska vznikol súťažný film slovinského režiséra Olma Omerzu Všetko bude. Milá road movie o 14-ročnom Márovi a 12-ročnom Hedušovi, ktorí v tuhej zime utečú z domu autom a brázdia Českou republikou, je oživením súťaže. Márovym cieľom je dostať sa k starému otcovi, ktorý je jeho idolom. Chlapci zrejme túžia aj po dobrodružstve, ale v podtexte cítime, že im niečo chýba. Zrejme teplo domova, láska a porozumenie, inak si ich útek ťažko vysvetliť.
"Dospelý svet má tendenciu škatuľkovať, odsudzovať, a to vo filme nie je. Nutné je postavy si trochu idealizovať, i keď je evidentné, že najmä jedného z nich život šetriť nebude. A nechcel som skĺznuť ani do popisnosti sociálneho realizmu, ktorým je kinematografia presýtená. Pokúsili sme sa ich zbaviť, ale sociálna linka je pre mňa kľúčová,“ povedal o svojom filme Slovinec Omerzu, ktorý sa po štúdiách na pražskej FAMU cíti byť českým režisérom.
Film Všetko bude je sympatickým príspevkom do súťaže o svojskom rebelantstve mladej generácie, ale viac predsa len zaujala snímka izraelského režiséra Josepha Madmonyho. Tentoraz pracoval vo dvojici s Boazom Yehonatanom Yacovom na filme Geula. Madmony nie je pre Karlove Vary neznámy – vyhral festival v roku 2011 s filmom Reštaurátor.
Židovská viera prikazuje radovať sa a hlavný hrdina filmu Geula Menachem nemá radosť z ničoho. Zomrie mu manželka, neskôr sa dozvie, že keby neochorela, opustila by ho, a má ťažko chorú dcéru, na liečenie ktorej nemá dostatok peňazí. Neostáva mu nič iné, ako osloviť bývalých kamarátov z kapely, aby sa opäť dali dohromady a začali hrať na svadbách. Menachemova dilema je boj medzi vierou v boha a umeleckou činnosťou. Musí priznať, že radosť mu prináša len muzika a musí si túto dilemu v sebe vyriešiť. Veľmi pekný ľudský príbeh o láske a radosti zo života.
Niekedy je lepšie byť za mrežami
Veľmi smutné konštatovanie mladého sedemnásťročného Jusufa, že niekedy je lepšie byť za mrežami, zaznie v tureckom filme Bratia debutanta Ömüra Ataya. Prečo dospel k takému rozhodnutiu, prezradil režisér na festivale. "Nedostatok nadšenia na strane Jusufa, napriek prepusteniu z väzenie, ľahostajnosť k slobode, len odráža náladu dieťaťa, ktoré bolo odsúdené k životu, ktorý už nie je jeho.“
Čomu sa má tešiť? Vzal na seba vinu brata, ktorý zastrelil ich sestru. Utiekla z domu, vydala sa proti vôli rodičov, a to musí byť potrestané podľa tamojších tradícií. Je to hanba rodiny a tá sa dá odčiniť len odstránením hriešnice. Jusuf má pocit viny, lebo on vylákal sestru na stretnutie, ale kohútik stisol brat. Bol neplnoletý, a tak rodina rozhodla, že by mal ísť do väzenia on. Doma je však už všetko iné, matka nevychádza z domu, brat robí naďalej svoje nekalé obchody, nezmenil sa, ba je ešte horší a bezohľadnejší. Smutný film s veľavravným odkazom na odsúdenie nepochopiteľných zvykov. No nič sa nedeje násilne, film len stroho konštatuje a práve v tom je sila jeho výpovede taká adresná a presná.
Richard Linklater a Austin Film Society
Hostí je tu neúrekom, ale zmienku si rozhodne zaslúži Richard Linklater, ktorého poznáme aj ako režiséra nominovaného na Oscara za vynikajúci film Chlapčenstvo. Oscara by si bol zaslúžil. Linklater prišiel k uvedeniu filmov v sekcii Made in Texas: Pocta Austin Film Society a diváci vo Varoch uvidia až deväť celovečerných filmov a dva programy krátkych filmov.
Richard Linklater je hlavou tejto texaskej neziskovej organizácie, ktorá má aj vlastné štúdiá. "Bol som ten, ktorý to dal do pohybu. Pôvodne to bol filmový klub pre študentov a kinofilov. Rýchlo sa však rozrástol na celoštátnu a dôležitú inštitúciu, ktorá podporuje tamojšiu produkciu. Tvorcov podporila dvomi miliónmi v grantoch, má vlastné médiá, vzdelávacie centrum a dvojposchodové zrekonštruované kino,“ povedal Linklater. Na festivale uviedol aj svoj film Flákač, ktorý ovplyvnil celú generáciu a austinskú novú vlnu vlastne odštartoval.
