Mnohí si ho spájajú s hereckými začiatkami v Radošinskom naivnom divadle, ďalší so zábavnými reláciami Pod pyramídou v Slovenskom rozhlase a iní zasa s trefnou politickou satirou na televíznej obrazovke. Toto všetko sú polohy a tváre Milana Markoviča, ktorý sa v sobotu 14. júna dožíva 75 rokov.
Milan Markovič sa narodil 14. júla 1943 v Bratislave. Jeho rodičia sa viackrát sťahovali, takže časť detstva strávil v Prešove, či v Nitre. Nakoniec sa rodina vrátila zasa do hlavného mesta. V rokoch 1960–64 študoval Milan Markovič na Pedagogickej fakulte v Trnave a po jej absolvovaní nastúpil ako učiteľ v Gajaroch.
„Pre mňa cestovanie predstavovalo neslýchané útrapy, pretože som denne dochádzal a vlak mal z Bratislavy odchod o 5:20,“ spomína Markovič na svoje pedagogické začiatky v knihe (Bola) som pri tom alebo Kto je vlastne Milan Markovič, ktorú napísala jeho dcéra Miroslava (Mia). Dochádzanie bol aj dôvod, prečo Markovič prestúpil do Bratislavy. Ako učiteľ slovenčiny a ruštiny tu pôsobil do roku 1968, potom sa stal redaktorom Učiteľských novín.
Práve na tomto pôsobisku sa zoznámil so svojím neskorším hereckým a autorským kolegom Stanislavom Štepkom. Spoločne založili Radošinské naivné divadlo (RND) a Milan Markovič napísal hudbu azda k najznámejšej hre tohto súboru Jáááánošíííík. Neskôr, vďaka Markovičovej schopnosti imitovať „chlapcov, ktorým môžu byť ženy ukradnuté“, bola k hre pripísaná aj postava Uhorčíka, ktorou sa uviedol ako herec. Predstavenie sa reprízovalo 487-krát. V RND pôsobil Markovič až do roku 1987.
V rokoch 1970–74 vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1976 sa začalo jeho pôsobenie v Slovenskom rozhlase. So Stanom Štepkom a Petrom Guldanom začali pripravovať zábavnú reláciu Variácie, ktorá sa vysielala v nedeľu dopoludní. Až neskôr si Markovič trúfol svoje relácie aj moderovať. „Režisérka Olívia Binderová bola prvá, ktorá sa odvážila ma nasadiť do úlohy moderátora a bolo to na tému Jar. Vďaka Olívii ma dnes ľudia poznajú. Neviem, či by to bol niekto s takým bláznom riskol,“ spomína Markovič.
Keď sa v roku 1987 Variácie rozdelili na štyri nedeľné zábavníky, oslovoval Milan Markovič poslucháčov svojou reláciou Pod pyramídou, redaktorkou ktorého bola Elena Vacvalová. A tu sa začala aj Markovičova spolupráca s Petrom Breinerom, ktorý sa v nej predstavil nielen ako hudobník, ale aj pohotový glosátor. Relácia pre svoju otvorenosť a odvážnosť narážala na nesúhlas komunistických funkcionárov. Jej tvorcovia často pracovali s dvoma verziami scenára, pričom jedna, miernejšia, bola určená „oficiálnym miestam“ na schválenie a podľa druhej sa reálne nakrúcalo.
„Bolo len otázkou času, kedy si nás niekam pozvú, kedy nás zakážu, ak nepozatvárajú. A v období pred novembrom 1989 to už začínalo byť naozaj ostré,“ povedal o tomto období Milan Markovič. V jeho „Pyramíde“ boli hosťami Bolek Polívka, Zdeněk Svěrák, Peter Dvorský, no po revolúcii napríklad aj Václav Havel a Vladimír Mečiar.
Azda najviac sa divákom vryli do pamäti Večery Milana Markoviča, priame prenosy zo Štúdia S, ktoré Slovenská televízia vysielala v rokoch 1993–95. Problém s politickými prekážkami a zákazmi sa však opakoval. „Program mal vyše 60 % sledovanosť, čo síce nie je jediné kritérium úspešnosti, ale tým, že takto sledovanú reláciu televízia zakázala, dala jasne najavo, že nemá nič spoločné s verejnoprávnou inštitúciou,“ povedal Milan Markovič v pamätiach svojej dcéry. Na ďalšie tri roky sa relácia presťahovala na obrazovky Českej televízie, kde sa vysielala pod názvom Na šikmej ploche. Po roku 1998 sa politický kabaret vrátil do TV Markíza a v roku 2003 opäť do STV.
Milan Markovič je autorom a účinkujúcim v mnohých kabaretných a zájazdových programoch, napríklad MM Kabaret, či program Niekto príde, v ktorom boli hosťami napríklad operná speváčka Linda Ballová, či kňaz Róbert Bezák. V roku 2011 vyšla kniha jeho fejtónov s názvom Kto sa bojí, nech nečíta. Milan Markovič má s manželkou Martou dcéru Miroslavu a syna Miroslava.